ELEKTROSMOG INFO
typy a zdroje radiácie, možné dôsledky na človeka
meranie úrovne, expozičné limity, ochrana a eliminácia, poradňa a diskusia
13 online • návštevy: 229 / 355272

Aktualizované: 19.11.2016

Často kladené otázky - Wi-Fi

Uvažujem o pripojení svojho počítača na internet pomocou Wi-Fi, doposiaľ používam káblové pripojenie. Má použitie bezdrôtového pripojenia vplyv na zdravie ? Doma mám 2 malé deti (3 roky, 4 mesiace), byt má 100 m² a 3 izby

  Ak nemáte vlastný byt, môže byť použitie Wi-Fi prijateľným kompromisom, pokiaľ vypnete router a príslušné zariadenia, ak sa momentálne nebudú používať. V objekte by mala byť vždy možnosť prepojiť zariadenia vysokokvalitnými káblami, ktoré sú vhodné pre prenosovú rýchlosť aspoň 1 Gb/s. Podľa amerického štandardu IEEE 802.11 používajú bezdrôtové siete WLAN zdieľané bezlicenčné rádiové spektrum 2400 až 2483.5 MHz a 5150 až 5725 MHz. Vysielacie výkony sú pre tieto štandardy obmedzené na 100 mW pre 2.4 GHz pásmo a na 200 - 1000 mW na 5 GHz pásmo.
  Bezdrôtové siete sa zvyčajne skladajú z mobilných zariadení (počítač, notebook, mobilný telefón, tablet, tlačiareň...), ktoré sú vybavené zodpovedajúcim sieťovým rozhraním a aspoň z jedného prístupového bodu, prostredníctvom ktorého sú zariadenia pripojenie k dátovej sieti (routera - smerovača). Ak chceme zistiť vplyv emitovaného mikrovlnného žiarenia, musíme rozlišovať medzi terminálmi a prístupovými bodmi, alebo ak chcete, medzi klientmi a routermi. Prístupové body zvyčajne môžu vysielať nepretržitý signál a sú to častokrát permanentné, fixné stanice, možno ich teda štandardne vypnúť (odpojiť napájací zdroj).
  V kľudovom stave, ak nie je vyžadovaný užitočný prenos údajov, prístupové body (routery) emitujú signály s cca 10 Hz impulzami, ktorých vysielací výkon zodpovedá plnému výkonu (niektoré majú možnosť nastavenia výkonu nižšieho). Pri prenose dát a v závislosti na rýchlosti prenosu sa impulzy zhusťujú alebo rednú. Router sa tak prepína z pasívneho na aktívny a naopak, pričom k vysielaniu rádiových vĺn dochádza len počas prenosu týchto údajov.
  Z bezdrôtového prenosného zariadenia bola vo vzdialenosti 50 cm nameraná hustota toku výkonu do 40 mW/m² a z prístupového bodu dosiahli niektoré namerané úrovne zo vzdialenosti 1 m až 100 mW/m² (Nova-Institut 2001, Öko-Test 2003, Ecology Institut 2003). Prístupové body majú zvyčajne (ale nie vždy!) vyšší výkon než klientské bedzrôtové zariadenia, preto bývajú klasifikované ako kritické. Vzhľadom k tomu, že vzdialenosť k prístupovému bodu býva zvyčajne podstatne väčšia než ku klientskému koncovému zariadeniu, najväčšie bremeno expozície je práve z týchto prenosných klientských zariadení (teda práve z notebookov, tabletov, apod). Presné posúdenie expozičnej záťaže zariadenia je náročné, nakoľko sa zariadenie spravidla používajú len v prípade potreby. Aby sa zabránilo zbytočnej expozícii, v niektorých krajinách nesmie byť trvalo vysielajúci prístupový bod inštalovaný v miestnostiach, kde sa ľudia permanentne zdržujú (učebne, kancelárie, zariadenia starostlivosti o deti).
  Okrem vzdialenosti od zdroja poľa hrá dôležitú úlohu aj typ a hrúbka materiálu medzi vysielačom a exponovanou osobou. Vzhľadom k vyššej frekvencii preniká mikrovlnné žiarenie s frekvenciou 5 GHz cez murivo podstatne ťažšie než žiarenie s frekvenciou 2.4 GHz. Pri prechode cez murivo s hrúbkou 24 cm (betón alebo perforovaná tehla) je intenzita žiarenia s frekvenciou 2.4 GHz znížená asi 10-násobne a s frekvenciou 5 GHz asi 100-násobne (Pauli, Moldan 2003). Pri vyšších frekvenciách sú teda potrebné väčšie výkony, aby sa dosiahlo rovnaké pokrytie vo vnútri budov.
  Hygienický limit pre hustoty toku výkonu určený vyhláškou MZ vo frekvenčnom rozsahu nad 2000 MHz je 10000 mW/m². Tento limit sa vzťahuje iba na všeobecne uznávané tepelné účinky elektromagnetického žiarenia. Pomerne benevolentné limity nie sú považované za bezpečné pri hodnotení účinkov netepelných. Aj keď o existencii aspoň niektorých z týchto účinkov už nepochybuje ani nemecká Komisia pre radiačnú ochranu (SSK), názory na ich zdravotný význam sa veľmi líšia. Najmä preto, že SSK vždy vychádza z odporúčaní Medzinárodnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) a ICNIRP uznáva iba dve kategórie vedeckých dôkazov - a síce "vedecké dôkazy" a "nedostatok dôkazov". Diferencované hodnotenie je u týchto výskumov naliehavo potrebné, aby sa započítal rastúci počet kritických výsledkov výskumu aspoň do preventívnych úvah.
  Počas výskumu najnovších medzinárodných štúdií odporúča Ecology Institute preventívnu úroveň 10 mW/m² pre elektromagnetickú hustotu toku výkonu. Táto hodnota je však pri prevádzkovej vzdialenosti Wi-Fi zariadení (menej ako 1 m) zvyčajne stabilne prekročená. Priestory, v ktorých je nainštalovaný prístupový bod (router), môžu dosahovať i vyššie expozície. V niekoľkých štúdiách boli pozorované vplyvy na kognitívnu výkonnosť, v niektorých už od spomínaných 10 mW/m². Rádovo nižšie úrovne hustoty výkonu mali za následok zmeny v elektrickej aktivite mozgu (EEG) počas spánku i bdenia. SSK zaraďuje vplyvy na EEG ako vedecké dôkazy. Zdravotný význam týchto nálezov je ale stále nejasný. Pre expozície 10 mW/m² sú zaznamenané početné náznaky výskytu porúch nálady, únavy, závratov, bolestí hlavy, nervozity a porúch kvality spánku. Tieto práce neboli u SSK hodnotené.
  Ďalšie úrovne, ktoré by mohli byť spájané s účinkami na zdravie - akými sú karcinogénne účinky, ovplyvňovanie imunitného systému, genotoxické účinky, aktivácie proteínov tepelného šoku a vplyvy na bunkovú proliferáciu - boli obvykle zaznamenané iba pri hustotách toku výkonu cez 100 až 1000 mW/m². Výkonové hustoty tohto rozsahu sa ale málokedy vyskytujú v oblasti bezdrôtových sietí v používateľskej vzdialenosti. Typické užívateľské vzdialenosti od bedzrôtových sietí znamenajú hustoty výkonu 1 až 100 mW/m², ktoré sú spájané s účinkami na kognitívny výkon a výskyt porúch nálady preto nie je vylúčený. Vzhľadom k tomu, že pri týchto intenzitách boli sporadicky pozorované zvýšené proliferácie buniek, ich vplyv na vývoj nádorov nemožno s istotou vylúčiť.
  V porovnaní s používaním mobilných telefónov v režime siete druhej generácie (GSM), sú bezdrôtové Wi-Fi siete menšou záťažou pre organizmus. Tento vzťah už ale neplatí v porovnaní s použitím telefónov v režime sietí štvrtej generácie a už vôbec telefónov v režime siete tretej generácie. Všeobecne platí expozičná nerovnica (najvyššia expozícia je z telefónov v sieti 2G, najnižšia z telefónov v sieti 3G):

GSM (2G) > LTE (4G) ≥ Wi-Fi > CDMA (3G)

  Ako preventívne opatrenie by sa malo vždy zabrániť zbytočne vysokej expozícii. V porovnaní s káblovými sieťami majú bezdrôtové siete mnohé prevádzkové nevýhody: s ohľadom na rýchlosti prenosu sú aj bezdrôtové siete najnovších generácií hlboko pod kapacitou káblových sietí. Kým prenosové rýchlosti 100 Mb/s sú dostupné pre bezdrôtové siete už nejakú dobu, ich káblová alternatíva ponúka priepustnosti rádovo desiatky Gb/s. Uvedené maximálne nominálne rýchlosti prenosu dát sú vždy "hrubé" hodnoty, pokiaľ ide o reguláciu prístupu k prístupovému bodu (routeru), je potrebná na tento účel veľká časť prenosovej kapacity, objem čistých dát je asi len polovicou hrubej dátovej rýchlosti. Pri zlej kvalite spojenia (väčšia vzdialenosť od prístupového bodu, hrubé steny) alebo rušení inými užívateľmi alebo inými mikrovlnnými zdrojmi, je potrebné väčšie množstvo chybových opráv. Ak pristupuje viacero zariadení súčasne k prístupovému bodu, čistá rýchlosť prenosu dát môže byť nižšia než 10% z hrubej rýchlosti prenosu dát. Pre porovnanie, v káblových sieťach dosahuje čistá rýchlosť prenosu dát asi 90% hrubej rýchlosti prenosu dát.
  Vzhľadom k voľnosti licenčného pásma 2.4 GHz sa v tomto pásme používa veľké množstvo rôznych bezdrôtových aplikácií: mikrovlnná rúra v kuchyni, bezdrôtové audio a video prenosové systémy, bezdrôtové myši a bezdrôtové klávesnice, bezdrôtové slúchadlá, detské pestúnky, diaľkové ovládanie hračiek a brán, ktoré môžu byť zdrojom rušenia pre bezdrôtovú sieť. Okrem toho, pásmo 2.4 GHz bolo definované v medzinárodnom meradle pre vysokofrekvenčné zariadenia pre priemysel, vedu a medicínu. Doslova ktokoľvek si môže doma postaviť bezdrôtové zariadenie v tomto frekvenčnom pásme bez nutnosti zakúpenia licencie. Zjednodušene povedané, pre dátové siete v pásme 2.4 GHz nie je nárok na bezporuchovú prevádzku. Problémy s mnohými zdrojmi rušenia viedli k uvoľneniu 5 GHz pásma pre bezdrôtové siete, ktoré je tiež bezlicenčné, ale zatiaľ veľmi málo obsadené inými rádiovými aplikáciami. V pásme 5 GHz je však problém zložitého pokrytia vnútorných priestorov budov, nakoľko penetráciu signálu môže výrazne ovplyvniť niekoľko masívnych stien.
  Ďalším problémom je potenciálne nízka zabezpečnosť bezdrôtových sietí. Zatiaľ čo prístup k údajom prenášaným v kábloch je ľahké obmedziť (kto nemá prístup ku káblu, nemá prístup k prenášaným dátam), bezdrôtové rádiové siete môžu byť zneužité jednoduchými prostriedkami na diaľku, ak už nie krádežou dát, tak znížením prenosovej rýchlosti, príp. úplným znemožnením prenosu rušením daného pásma. Výhody použitia bezdrôtových sietí sú v jednoduchosti ich konštrukcie, pri zachovaní mobility terminálov. To je však kompenzované vyššie uvedenými nevýhodami a obmedzeniami. Rádiové siete sú užitočné, pokiaľ sú používané krátkodobo a prechodne. Pre trvalé inštalácie sú výhodné káblové siete, pretože sú efektívnejšie a nepochybne bezpečnejšie.


Sú obavy ohľadom zdravotných účinkov používania bezdrôtových sietí Wi-Fi v školách neodôvodnené ?

  Po lobovaní znepokojených rodičov a učiteľov nechali niektoré školy demontovať bezdrôtové siete a ďalšie z nich sú pod tlakom, aby tak urobili. Je teda úroveň znepokojenia oprávnená ?
  V posledných rokoch došlo v školách k obrovskému nárastu počtu inštalácii bezdrôtových počítačových sietí (Wi-Fi, WLAN) a bezdrôtových interaktívnych tabúľ, spolu s nárastom bezdrôtového používania notebookov a tabletov priamo vo vyučovacom procese. Školy boli vyzvané, aby používali "smart technológie" a bezdrôtové pripojenia. Žial pre mnoho rodín, ktoré nesúhlasia so zavádzaním mobilných technológii do škôl, začína byť voľba školy bez Wi-Fi siete a Wi-Fi pripojenia na internet stále viac problémovejšia.

  Bezdrôtové systémy ponúkajú slobodu pohybovať sa po škole s notebookmi, tabletmi a mobilnými telefónmi a ich inštalácia je relatívne jednoduchá a niekedy aj lacnejšia ako inštalácia káblových sietí. Školy investovali peniaze do technológií a tie sa stali súčasťou školskej kultúry. Avšak zamestnanci školy a rodičia často nemajú dostatočnú vedomosť o obrovskom množstve vedeckých štúdií, ktoré preukazujú, že mobilné a bezdrôtové technológie, ktoré emitujú mikrovlnné žiarenie, môžu predstavovať vážne zdravotné riziko, a to najmä pre deti. Štúdie sú publikované vo vedeckých časopisoch, často k dispozícii len za poplatok. Obavy vedcov a výsledky vedeckých štúdií nie sú vždy oznamované v plnom rozsahu verejnosti. A tak sa školy spoliehajú len na údaje o použití bezdrôtových technológií v školách, ktoré im vo forme odporúčaní poskytuje Úrad verejného zdravotníctva, ak tak vôbec robí.

Bezpečné miesto pre deti
 
Drvivá väčšina detí chodí do školy. Domáce vyučovanie alebo doučovanie je zriedka praktická možnosť a nemusí poskytovať sociálne vzdelanie, ktoré žiak získava tým, že je súčasťou veľkej skupiny.

Školy by sa mali zabezpečiť bezpečné prostredie pre všetky deti, bez ohľadu na ich náchylnosti k rôznym chorobám alebo na ich genetický fond.

  Deti si zaslúžia bezpečné prostredie na učenie, hru a rozvoj. Mnoho domácností používa nejakú formu mobilných alebo bezdrôtových technológií a to je ich vlastná voľba. Iní sa rozhodli nepoužívať bezdrôtové technológie tam, kde sú dostupné alternatívy. V škole deti nemajú inú možnosť. Školy majú preto povinnosť zabezpečiť bezpečné prostredie pre všetky deti, ktoré sú v ich starostlivosti. 


Prečo môj notebook, tablet a mobil vyžaruje mikrovlny, aj keď nie som pripojený na internet ?

  Všetky na trhu dostupné notebooky a počítačové zariadenia sú vybavené vstavaným Wi-Fi pripojením, pretože výrobcovia predpokladajú, že budú použité s bezdrôtovým pripojením doma alebo na cestách. Ak ich nechcete používať týmto spôsobom, môžete zakázať bezdrôtové pripojenia v notebooku alebo tablete (režim "v lietadle") a zariadenie tak viac nebude vyžarovať žiadne rádiofrekvenčné vlny (mikrovlny). Každé zariadenie má však spôsob vypnutia rôzny, preto odporúčame nazrieť do návodu na obsluhu. Niektoré aktualizácie softvéru môžu znovu aktivovať Wi-Fi systém v zariadení, takže stojí za to raz za čas skontrolovať, či bezdrôtová komunikácia zostála zakázaná. Rovnako to tak môže byť aj so systémom Bluetooth. Ak si nie ste istí, či Váš notebook alebo tablet vyžaruje mikrovlny, môžete tak ľahko zistiť, ak si u nás zapožičiate prístroj na meranie elektromagnetických polí alebo hoci len jednoduchý detektor.  


Nemám záujem o "Wi-Fi" pripojenie na internet - aké mám iné možnosti?

  Ak sa chcete pripojiť k internetu a pritom nepoužívať Wi-Fi, resp. domácu sieť, budete potrebovať prepojovací LAN (Ethernet) kábel. Spoločnosti poskytujúce pripojenie k internetu bežne používajú technológiu zvanú ADSL (asymetrická digitálna účastnícka linka), ktorá umožňuje klasickú telefónnu linku súčasne použiť na telefón a na pripojenie na internet. Televízni poskytovatelia používajú na prenos klasický koaxiálny kábel, na ktorom sú združené analógové, aj digitálne signály, vrátane internetu. Treťou variantou je optické pripojenie, kde je do domu alebo bytu privedený svetlovodivý kábel. Všetky tieto technológie majú ako koncové zariadenie modem, na ktorý je možné pripojiť jeden alebo viac zariadení pomocou kábla LAN (dnes má už väčšina modemov zabudovanú Wi-Fi komunikáciu, ak tú však neplánujete použiť, bude ju nutné v modeme deaktivovať).

  Káblové prípojky sú úplne bez emisií mikrovlnných polí a nemáme žiaden dôvod domnievať sa, že by mohli byť zdravotným rizikom. Ak chcete pripojiť viacero zariadení (notebook + tablet + počítač) súčasne k jednému modemu, ktorý má len jednu zásuvku pre LAN kábel, odporúčame zakúpiť jednoduchý káblový LAN hub (rozbočovač) ako príslušenstvo.

  Napriek tomu, že na prvý pohľad sa môže zdať, že káblové pripojenia sú náročné a drahé, nie je tomu tak. LAN káble je možné bežne zakúpiť ako príslušenstvo v ľubovoľných dĺžkach (od cm po stovky metrov) za zlomok ceny Wi-Fi routera. LAN káble sú navyše bezkonkurenčne najspoľahlivejšie, bez výpadkov a rušenia. Bezpečnosť a rýchlosť prenosu dát je v porovnaní s Wi-Fi bezkonkurenčná. Ak napríklad staviate vlastný dom alebo prerábate byt, stojí za to uvažovať so zabudovaním LAN štruktúry pod omietku, pod podlahu, do stien a zásuvky vyviesť v každej miestnosti na vhodnom mieste. Vytvoríte tak spoľahlivú a rýchlu sieť, ktorá bude nerušene slúžiť desiatky rokov a pritom nebude "znečisťovať" mikrovlnnými poliami Vaše životné prostredie.


Je d-LAN bezpečná alternatíva k Wi-Fi ?

d-LAN (tzv. Homeplug) je dnes považovaná za čiastočnú náhradu Wi-Fi tam, kde ľudia nechcú používať mikrovlnné pripojenie, ale zároveň nemajú možnosť ťahať nové LAN káble do každej miestnosti. Umožňuje využiť existujúce rozvody elektriny v dome alebo v byte na prenos údajov medzi miestnosťami.

Aké polia vyžaruje ?
 
d-LAN zariadenia nie sú úplne nevinné. Dáta, ktoré sa v rámci siete prenášajú, sú modulované do vyšších frekvencií (rádovo MHz) k frekvencii bežnej elektrickej siete (50 Hz). Veľkosť polí je však zanedbateľná (niekoľko desiatok mikrovoltov) v porovnaní s Wi-Fi zariadeniami (a to dokonca vo veľmi tesnej blízkosti – pár centimetrov - od elektrickej inštalácie). Je tu však problém v tom, že frekvencia rádovo desiatky MHz dokáže vďaka svojej vlnovej dĺžke putovať cez rozvody elektrickej inštalácie na pomerne veľké vzdialenosti a aj vo vzdialených miestnostiach vyžarovať do priestoru vo forme parazitných napätí, tzv. "špinavej elektriny". Aplikácia filtrov na špinavú elektrinu tak kompletne znefunkční aj inštalovanú d-LAN sieť.
  Káblový rozvod Ethernet LAN je stále najlepšia voľba, avšak d-LAN sieť sa zdá byť rozumným kompromisom za predpokladu, že ste si vedomí potenciálnych problémov. Zo zdravotného hľadiska je d-LAN preferenčne lepšia než Wi-Fi.

Otázka zabezpečenia
 
Existujú však ďalšie bezpečnostné aspekty, pokiaľ ide o d-LAN. Vzhľadom k tomu, že používa verejnú elektrickú sieť na prenos dát, niekto vo Vašom okolí (najbližšieho elektrického okruhu) môže pripojiť svoju ​​vlastnú d-LAN jednotku a odpočúvať dáta na sieti. Pretože väčšina domov má vlastné zapojenie elektrických okruhov, je to problém relevantný skôr pre bytové jednotky. Niektoré d-LAN jednotky ponúkajú funkcie pre šifrovanie dát, ktoré tento problém odstraňujú. d-LAN jednotky sú však stále výrazne bezpečnejšie než Wi-Fi, ktoré je možné odpočúvať jednoducho tým, že sa nežiadúca osoba nachádza v okolí a bez toho, aby bolo nutné fyzicky prísť k zásuvke. Wi-Fi šifrovacie systémy síce poskytujú určitú úroveň bezpečnosti, ale stále nie sú úplne bezpečné voči prieniku do siete a krádeži dát.


Mám počítač, notebook a tablet a chcem všade používať internet - musím používať Wi-Fi ?

  Vôbec nie. Ak ste si zakúpili router (smerovač) pre pripojenie k internetu, potom budete mať k dispozícii aj viacero sieťových "portov". To sú zásuvky na zadnej strane routera, do ktorých zapojíte sieťový kábel z počítača. Môžete mať toľko počítačov, koľko je portov za predpokladu, že máte kábel pre každý z nich. Router zabezpečí, že všetky pripojené zariadenia môžu zdieľať internet v rovnakom čase.

  Ak máte zariadenia v rôznych miestnostiach, Wi-Fi je stále úplne zbytočné. Najlepšia možnosť je použiť dve alebo viacero d-LAN jednotiek (pozri vyššie), ktoré umožňujú vytvoriť dátovú sieť pomocou elektrických rozvodov v budove. Tieto jednotky sú zapojené do štandardnej elektrickej zásuvky na stene a majú LAN porty pre pripojenie notebooku alebo počítača. Jednu d-LAN jednotku zapojte do zásuvky v blízkosti routeru alebo modemu a pripojte ho k routeru bežným LAN káblom. Celý dom by mal byť teraz pripojený k sieti. Druhú d-LAN jednotku môžete pripojiť do elektrickej zásuvky v akejkoľvek inej miestnosti, kde chcete použiť svoj ​​notebook alebo tablet. Na prepojenie s d-LAN jednotkou znovu postačí krátky LAN kábel.


Sú herné konzoly s Wi-Fi bezpečné ?

  Mnohé herné konzoly, najmä tie staršie, sa nelíšia od väčšiny iných elektronických výrobkov štandardnej domácnosti a nemali by produkovať významné úrovne elektromagnetických polí. Konzoly poslednej generácie (XBOX 360, Nintendo Wii, Sony Playstation 3 a novšie) sú už vybavené bezdrôtovou komunikáciou. Používajú bezdrôtové ovládače a majú integrovanú alebo prídavnú Wi-Fi. Tiež aj niektoré moderné vreckové konzoly Nintendo DS (Sony PSP) majú zabudované Wi-Fi.


  Wi-Fi umožňuje zariadeniam vytvárať podobné elektromagnetické polia, ako je tomu u priemerného mobilného telefónu. Výkon Wi-Fi vysielača v pásme 2.4 GHz je limitovaný až na 100mW. V tesnej blízkosti tela môže expozícia prekračovať expozíciu bežného mobilného telefónu (1 W/kg SAR). Nemálo vedeckých dôkazov poukazuje na fakt, že mobilný telefón spôsobuje rad vážnych zdravotných problémov a preto považujeme za rozumné preventívne sa vyhýbať aj dlhodobému používaniu Wi-Fi zariadení.

WI-FI TABLETY EMITUJÚ VÝRAZNE VIAC ŽIARENIA NEŽ MOBILNÉ TELEFÓNY
Austrálsky dokument (anglicky).
Pri pohľade na expozície z moderných bezdrôtových zariadení, najmä tablety preukazujú, že často prekračujú expozície SAR, ktoré by ste očakávali od používania telefónu. Aj keď je to zriedkavé, že tablet bude tlačený proti strane hlavy užívateľa rovnakým spôsobom ako je mobilný telefón, tablety sú často pokladané na kolená a na prsia a sú hromade používané deťmi, dokonca aj batoľatami. Z väzieb medzi rádiofrekvenčnými EM poliami a plodnosťou, tablet môže predstavovať budúce väčšie vážne zdravotné riziko, než mobilné telefóny samotné.

Kompletné informácie o technológii a vedeckých výskumoch WLAN/Wi-Fi systému nájdete v rubrike Wi-Fi
Mýty o Wi-Fi a vysvetlenie, prečo nie sú založené na pravde, nájdete v rubrike
Wi-Fi - čo možno neviete