ELEKTROSMOG INFO
typy a zdroje radiácie, možné dôsledky na človeka
meranie úrovne, expozičné limity, ochrana a eliminácia, poradňa a diskusia
 

ODBER AKTUALÍT


PREHĽAD


VYHĽADÁVANIE


ZDIEĽAŤ A POZNAČIŤ


KONTAKT

@MAIL:    elektrosmog@voxo.eu
 
Po-Pi, 8:00-16:00, Bratislava
TEL: 0907 988 995
SKYPE:  voxo22

LINKY

Aktualizované: 8.2.2017

Televízne a rozhlasové vysielače

  Televízne a rozhlasové vysielače sú pozostatkom "kamennej doby" prenosu informácií. Ešte donedávna patrili medzi najsilnejšie zdroje vysokofrekvenčných elektromagnetických polí.

História a vývoj
  Vysielače a tzv. retranslačné stanice boli budované na kopcoch a pohoriach nad mestami a dedinami, prípadne na vysokých stožiaroch tak, aby sa nebolo možné dostať do ich blízkosti na menej ako jednotky kilometrov (na rozdiel od dnes umiestnených základňových staníc mobilnej siete, mobilných telefónov a ostatnej bezdrôtovej techniky, ktoré sú od nás na metre, prípadne úplne priložené na telo). Zároveň malé a pokrytím lokálne rozhlasové stanice dnes vysielačmi okupujú strechy vysokých budov v mestách, ich počet a výkony sú však v desiatkach až stovkách wattov. Najväčšia expozícia bola dlhé roky zanedbateľná, v porovnaní s poslednými 15 rokmi.

  V začiatkoch to boli mohutné, niekoľko stometrové prútové antény technologicky najstaršieho AM rádia (DV - dlhé vlny, SV - stredné vlny, KV - krátke vlny), ktoré bývali situované aj na poliach a rovinatých územiach, ich pásmo však bolo vyznačené a bežnému smteľníkovi neprístupné. Modulácia bola založená na zmene amplitúdy. Vyžiarený výkon ERP dosahoval stovky kW. Na Slovensku sa dnes už AM vysielače neprevádzkujú. Posledné funkčné vysielače sú k nám najbližšie v Českej republike (DV/SV - ČRo 1/2/Plus) a v Maďarsku (SV). Dosah týchto vysielačov je enormný, aj vďaka veľkým vlnovým dĺžkam, ktoré sa ideálne odrážajú od horných vrstiev atmosféry, je signál schopný preklenúť tisíce km. Vysielanie Českého rozhlasu 2/Plus  (výkon 200 kW/Dobrochov - Olomoucko) môžete napríklad v aute počúvať na frekvencii 954 kHz z Bratislavy pomaly až do Košíc bez prerušenia, pokiaľ Vám to samozrejme prijímač umožňuje. Stredovlnné rádio Kossuth na frekvencii 540 kHz je v súčasnosti najsilnejším rozhlasovým vysielačom v našom okolí (výkon 2000 kW/Solt, Maďarsko) a je ho možné zachytiť na celom Slovensku. Nedávna kauza Rádia Vatikán (2011), ktoré vysiela na KV, priznala, že ľudia žijúci v okolí silných vysielačov majú obavy o svoje zdravie. AM rádio má v mestách dnes veľkého nepriateľa. Je ním "špinavá elektrina" v elektrických rozvodoch, elektronické adaptéry, spínané zdroje a elektrická trakcia mestskej a železničnej dopravy, pracujúca na jeho frekvenciách. Dokáže príjem úplne znemožniť. Namiesto staníc počuť v celom rozsahu len vrčanie a chraptenie. Je to daň za pokrok.

  Koncom 50-tych rokov prichádza éra kvalitného rozhlasového vysielania - FM rádio. Frekvenčná modulácia sa od AM rádia líši konštantnou amplitúdou a modulovaním "frekvenčnej" zložky signálu. Vylučuje akékoľvek rušenie atmosférickými poruchami a v porovnaní s AM rádiom je vernosť daná veľkým rozsahom počuteľných zvukových frekvencií (až do 15 kHz). Použité nosné frekvencie (48 - 74 MHz) spôsobili, že vysielač ani pri vyšších výkonoch ERP (100 kW) nemal rádius väčší ako 100 km. FM rádio prináša stereofónne vysielanie (fázovým kľúčovaním uložené dva signály na tej istej nosnej) a neskôr aj dátový systém RDS (Radio Data Service), ktorý umožňuje prenášať názov stanice, aktuálne info, čas a typ žánra vysielania. Šírka pásma jednej stanice nepresahuje 100 kHz, najbližšiu stanicu je teda možné uložiť o 200 kHz ďalej. Slovensko postupne prechádza z tzv. "východnej" normy OIRT na frekvencie "západnej" normy CCIR (87 - 108 MHz). Aktuálne frekvenčné tabuľky, spolu s výkonmi jednotlivých vysielačov na Slovensku môžete nájsťna stránkach Rádiá.

  Spolu s FM rozhlasom štartuje prevádzka TV vysielania na Slovensku. Prvý program v roku 1956, následne v 1973 druhý program. S príchodom farebného vysielania v roku 1970 sa televízny signál stáva náročnejší na dobrý príjem a potrebné je vybudovať mnoho retranslačných staníc. Každý program "okupuje" konkrétny kanál (10 MHz blok s frekvenciou medzi 48 - 100 MHz - I./II.TV pásmo), nosná vlna zvukového doprovodu je od neho vzdialená o 6,5 MHz. Kódovanie farieb využíva systém SECAM. Šírka pásma nepresahuje 500 kHz pre obrazový signál a 200 kHz pre zvukový doprovod. Neskôr sa prechádza na farebný systém PAL, ktorý mal zvukovú nosnú posunutú už len o 5,25 MHz voči obrazovej (1 kanál tvorí 8 MHz blok frekvencií). Vysielače postupne opúšťajú I./II. pásmo a migrujú do III.-V. pásma (frekvencie do 860 MHz). Vyššie frekvencie šíria na podstatne menšie vzdialenosti a preto v tomto čase sa výkony vysielača na Kamzíku v Bratislave blížia k ERP 1000 kW na 1 kanál. Stereofónne TV vysielanie pridáva ďalšiu zvukovú nosnú posunutú o 5,75 MHz voči obrazovej. Zvuk sa teda prenáša v dvoch nezávislých kanáloch, čo je rozdiel oproti rozhlasovému FM stereo vysielaniu. V prevádzke sú však len 3 TV stanice a 5 rozhlasových, čo je celkové zaťaženie expozíciou v meste ešte na veľmi nízkej úrovni. Vidiek sa bez väčších prijímacích antén nezaobíde, ak chce mať kvalitný TV signál. Tento stav trvá až do roku cca 1993, kedy prichádzajú prvé mobilné telefónne siete NMT (1G) a prvé analógové bezdrôtové telefóny (46 MHz/900 MHz), tzv. CT1. Od tejto chvíle expozície elektromagnetickému žiareniu v rádiofrekvenčnom spektre globálne prudko narastajú. Dôležitý medzník v TV a rozhlasovej distribúcii je budovanie prvých káblových rozvodov v mestách, ktoré umožňujú obohatiť TV ponuku o desiatky staníc. 

       

  MMDS (Multichanel Multipoint Distribution System) vznikol za účelom distribúcie televízneho signálu súkromnými spoločnosťami. Ide o bežné vysielanie v norme PAL, rozdiel oproti klasickému vysielaniu je v tom, že pre šírenie sa nepoužíva bežné televízne pásmo (48,5 - 869 MHz), ale mikrovlnné pásmo 2200 MHz (downlink: 2245 - 2300 MHz, uplink: 2080 - 2110 MHz). Systém MMDS využíva v tomto pásme 12 analógových kanálov, ktoré môžu prenášať aj digitálny signál. Na Slovensku ho dnes prevádzkuje operátor UPC. Pre príjem sa používa špeciálny konvertor, ktorý umožňuje prevedenie signálu do bežného TV pásma. Vďaka vyššej prenosovej frekvencii je jednou z podmienok kvalitného prijímu priama viditeľnosť na vysielač. MMDS z vysielača Bratislava-Kamzík má vyžiarený výkon ERP 4 W (na 1 kanál 8 MHz), expozícia je takmer zanedbateľná (< 1 µW/m²) už vo vzdialenosti kilometer od vysielača. Pôvodné pásmo pre šírenie MMDS bolo 2500 - 2700 MHz. Po spustení širokopásmových mobilných sietí LTE2600 (4G) bolo pre MMDS premiestnené do súčasného pásma.

  Postupné zdokonaľovanie techniky od kamier až po televízory na vysoké rozlíšenie (HD) vyústilo v roku 2012 v EU i na Slovensku definitívnym ukončením prevádzky TV vysielačov analógového (ne-digitálneho) vysielania, keďže analógové vysielanie už nespĺňalo podmienky na prechod na vyššie rozlíšenie. Do prevádzky bol spustený digitálny pulzný štandard, tzv. DVB-T (Digital Video Broadcasting - Terrestrial). Na Slovensku ho výhradne prevádzkuje spoločnosť Towercom. Vysielacie výkony a počet nosných frekvencií sa dramaticky znížili, avšak na druhej strane sa zaplnila signálom celá šírka pásma kanála (8 MHz), ktorú dovtedy okupovali len nosná obrazu a zvuku. Na jednom kanáli (tzv. multiplexe) je tak možné prenášať niekoľko staníc súčasne, v štandardnom rozlíšení, ale aj v HD, spolu so zvukom. Aktuálne frekvenčné tabuľky, spolu s výkonmi jednotlivých vysielačov môžete nájsť na stránkach Voľnej Telky.

  Obmedzená kapacita multiplexov však niekedy prináša kompromisy v podobe malých dátových tokov, ktoré niekedy nestačia preniesť kvalitne ani obraz v štandardnom rozlíšení a obraz tak trpí zníženým rozlišením s chybnými bodovými artefaktmi. Naopak, káblové a optické siete ponúkajúce širokopásmový kvalitný signál nemajú problém ani s veľkosťami dátového toku, ani s obmedzeným počtom kanálov. Digitálny štandard DVB-C (Digital Video Broadcasting - Cable) spolu s káblovým prenosom ponúka kombináciu analógovej a digitálnej TV v jednom kábli, veľké množstvo multiplexov a analógových kanálov. Zároveň je možné zakomponovaťprenos dát internetu cez jednotlivé multiplexy. Podľa počtu použitých kanálov je možné v podstate neobmedzene vyskladať vysoké prenosové rýchlosti. V roku 2014 boli z licenčného pásma DVB-T vyňaté frekvencie 791-869 MHz, ktoré v súčasnosti slúžia pre šírenie signálu širokopásmových sietí LTE800 (4G). Viac sa o zdieľaní pásma DVB-T a LTE  dočítate TU. Predaj licencovaných frekvencií ukončením analógovej prevádzky poskytuje uvoľnené frekvenčné pásma pre dátové služby v nadväznosti na exponenciálny nárast smartfónov. Pásma pod 900 MHz sú obzvlášť cenné, pretože na nižších frekvenciách môžu signály pokryť väčšie vzdialenosti a lepšie preniknúť cez stavebné materiály, než je tomu u vyšších frekvencií.

  Prechod na digitálne rozhlasové vysielanie (DAB - Digital Audio Broadcasting) by mal byť na Slovensku ukončený do roku 2020. Dňom 15.12.2015 bolo započaté skúšobné vysielanie prvého digitálneho multiplexu na kanále 12C (227 MHz) z bratislavského Kamzíka. DAB znamená, že bežným FM prijímačom ho už nenaladíme, podobne ako DVB na starších televízoroch. DAB by mal predbežne používať frekvencie 174 - 230 MHz a jediná nosná frekvencia bude môcť pojať takmer všetky dnes dostupné miestne a národné rozhlasové stanice. Ladenie staníc, ako ho poznáme dnes, pravdepodobne definitívne zanikne. Pracovná skupina európskeho spoločenstva s názvom Digital Radio prehlásila, že všetky národné, regionálne a veľké miestne rozhlasové stanice by mali prejsť do režimu DAB v strednodobom horizonte, zatiaľ čo malé miestne a komunitné rozhlasové stanice budú pokračovať vo vysielaní na FM. Výrobcovia automobilov tak budú musieť čoskoro osádzať do automobilov DAB autorádiá ako štandard.

  Analógové vysielanie má nevýhody v tom, že každé zhoršenie príjmu spôsobuje šum vo zvuku alebo obraze. Prijímače potrebujú dobrú anténu a na každý jednotlivý program je nutné obsadiť jednu frekvenciu (jeden kanál).
  Digitálne vysielanie má výhody v tom, že obraz je dokonalý, bez zhoršenia kvality a bez šumu i pri mierne horšom príjme, avšak jeho úplný výpadok pri horších príjmových podmienkach. Pre dosiahnutie kvalitného digitálneho príjmu stačí spravidla desatina výkonu analógového vysielača. Digitálny TV signál má väčšiu šírku pásma kanála (8 MHz), signál je pulzný s vysokou amplitúdou výkyvu. Jeden kanál tvorí tzv. multiplex. V jednom multiplexe je možné prenášať niekoľko TV staníc súčasne.


Expozície z vysielačov a vplyv na zdravie
  Takmer každý TV vysielač je zároveň rádio-telekomunikačným bodom v krajine. Môže byť na ňom umiestnené veľké množstvo najrôznejších antén, ktoré slúžia na šírenie TV, rozhlasu, mobilných služieb a na prepojenie s inými vysielačmi. Tvoria akúsi komunikačnú chrbticovú sieť. Nikoho asi neprekvapí, že v bezprostrednej blízkosti týchto vysielačov môžu byť hygienické limity expozície mnohokrát prekročené. Práce na anténnych systémoch preto častokrát sprevádzajú odstávky vysielača, prípadne dočasné zníženie výkonu.

  Stanislav Szmigielski (1996) monitoroval pracovníkov s rádiofrekvenčnými zariadeniami počas takmer 16 rokov a zistil, že tí, ktorí sú profesijne vystavení rádiofrekvenčnému a mikrovlnnému žiareniu, mali 14-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku chronickej leukémie, 9-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku akútnej leukémie a 6-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku Non-Hodgkinovho lymfómu (NHL). Počet prípadov NHL sa v západných krajinách neustále zvyšuje bez známych dôvodov. Odhadovaná priemerná hodnoty expozície ľudí v szmigielskeho štúdii bola len asi 5 mikrowattov na štvorcový centimeter (50 000 µW/m²), čo je úroveň, ktorá sa vyskytuje v blízkosti základňových staníc mobilnej siete a veľkých televíznych a rozhlasových vysielačov.

  Priemysel tvrdí, že život poblíž televíznych a rozhlasových vysielačov je úplne bezpečný. Niektoré štúdie však spájajú bezprostrednú vzdialenosť so zvýšeným rizikom zhoršenia zdravotného stavu, vrátane leukémie (Hocking 1996Dolk 1997Ha 2003Ha 2007), nádormi mozgu (Reif 2005), melanómom (Hallberg a Johansson 20022004) a inými druhmi rakoviny (Park 2004). Švajčiarsky rozhlasový vysielač bol vypnutý pred započatím štúdie a po ukončení znovu zapnutý. Štúdia (Altpeter 2006) odhalila, že vysielač ovplyvnil hladiny melatonínu a kvalitu spánku.

  Pôvod zdravotných problémov je stále neznámy, môže však ísť o kombináciu mikrovlnného žiarenia a prípadných karcinogénnych chemikálií vo vzduchu. Zmenšenie vzdialenosti od rozhlasových a televíznych vysielačov, nadmorská výška a priama viditeľnosť na vysielač boli vždy spojené so zvýšenými expozíciami rádiofrekvenčným signálom (Burch 2006). S priemernou vzdialenosťou viac ako 1-3 km boli vonkajšie hodnoty žiarenia 13-30 krát vyššie medzi domami, z ktorých bolo viac ako 50% vysielačov priamo viditeľných v porovnaní s domami, ktoré na vysielač priamo nevideli.

   Ešte v roku 2006, po spustení prevádzky prvých dvoch digitálnych TV vysielačov v Nemecku, v okruhu 20 km boli hlásené náhle objavené príznaky: neustále bolesti hlavy, tlak v hlave, ospalosť, problémy so spánkom, neschopnosť jasne myslieť, zábudlivosť, nervové napätie, podráždenosť, tlak na hrudi, búšenie srdca, dýchavičnosť dych, depresívne nálady, totálna apatia, strata empatie, pálenie kože, vnútorná pálenie, slabosti nôh, bolesti v končatinách, bodavé bolesti v rôznych orgánoch, priberanie na váhe. Ľudia, ktorí oblasť opustili a pobývali nejaký čas opäť v oblasti, kde nebol žiadny príjem digitálneho televízneho vysielania, boli svedkami ústupu príznakov už po krátkej dobe.

  U digitálne modulovaných signálov je niečo, čo ich robí ešte škodlivejšími aj pri veľmi nízkych úrovniach signálu. Pravdepodobne  je to fakt, že signál využíva širšie frekvenčné pásmo s vysoko premenlivou amplitúdou.


Veľkosť elektrického pola sa udáva vo voltoch na meter (V/m).
Veľkosť hustoty toku výkonu ekvivalentnej rovinnej vlny sa udáva vo wattoch na meter štvorcový (W/m²), ide však o príliš veľkú jednotku, častejšie sa teda používa jednotka miliónkrát menšia - mikrowatty na meter štvorcový (µW/m²).

Hygienická norma pre intenzitu elektrického pola od 400 MHz do 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 1,375.√f V/m
Hygienická norma pre intenzitu elektrického pola nad 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 61 V/m
Hygienická norma pre hustotu toku výkonu od 400 MHz do 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 5 000.f µW/m²
Hygienická norma pre hustotu toku výkonu nad 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 10 000 000 µW/m²
Odporúčaná preventívna hodnota pre intenzitu elektrického pola podľa Stavebnej biológie je: 0,006 V/m
Odporúčaná preventívna hodnota pre hustotu toku výkonu podľa Stavebnej biológie je: 0,1 µW/m²


V našom eshope nájdete:
Meracie prístroje, ktorými odmeriate veľkosť elektromagnetického pola z televíznych a rozhlasových vysielačov:

Tieniace materiály: tieniace tkaniny, siete a pletivá, tieniace nátery, odevy a spacie vaky, okenné fólie


Priebeh a modulácia vlnenia:

ZDROJ FREKVENČNÉ PÁSMO TVAR VLNY MODULÁCIA ZVUK

AM ROZHLAS
150 kHz - 30 MHz
Počiatočný formát vysielania rozhlasu, ktorý pretrval až do dnešných čias. Vlna šíriaca sa z vysielača má premenlivú amplitúdu závislú od vysielaného obsahu a nie je prerušovaná

 

FM ROZHLAS
87 - 108 MHz
Jeden z posledných "nepulzných" zdrojov elektromagnetického žiarenia. Vlna šíriaca sa z vysielača má konštantnú amplitúdu a nie je prerušovaná

DIGITÁLNY ROZHLAS
170 - 230 MHz
Štandard DAB+ postupne vymieňa analógové vysielanie FM rozhlasu. Viacero staníc je kódovaných do tzv. multiplexov. Modulácia je DQPSK, šírka pásma 1.536 MHz

DIGITÁLNA TERESTRIÁLNA TV
470 - 790 MHz
Štandard DVB-T vystriedal od roku 2012 niekdajšie analógové vysielače. Viacero staníc je kódovaných do tzv. multiplexov. Modulácia je širokospektrálna QAM, šírka pásma 8 MHz

Frekvenčné spektrum vlnenia: (kliknite na obrázky pre zväčšenie, popis nájdete pod obrázkom)

   

   

 
© Voxo 2011-2017. All Rights Reserved.