ELEKTROSMOG INFO
typy a zdroje radiácie, možné dôsledky na človeka
meranie úrovne, expozičné limity, ochrana a eliminácia, poradňa a diskusia
4 online • návštevy: 186 / 539202

Aktualizované: 25.1.2019

Všetko o 5G

5G je skratka pre piatu generáciu mobilných telekomunikačných technológií, ktorá je momentálne vo vývoji.
Požiadavky pre siete 5G sú:
• rýchlosť prenosu dát aspoň 1 Gb/s
• tisíce súčasných pripojení
• lepšie pokrytie signálom
• nové využitie, internet vecí...
 
Vízia
   Každej novej mobilnej generácii sú zvyčajne priradené nové frekvenčné pásma, avšak v súčasnosti je už vo voľnom frekvenčnom pásme pomerne málo priestoru pre väčšie šírky pásma nových kanálov, vhodných pre pozemné a mobilné vysielače. Super-rýchla mobilná sieť zahŕňa novú generáciu malých, husto zoskupených buniek, ktoré by mali poskytnúť súvislé pokrytie minimálne v mestských aglomeráciách. Bude to však vyžadovať prístup k frekvenčnému spektru nad 6 GHz. Tzv. "milimetrové vlny" v pásme 20-80 GHz a použitie viacerých antén (MIMO = Multiple Input - Multiple Output) by umožnilo veľmi veľkú šírku pásma pre rádiové kanály, schopnú podporovať rýchlosti prenosu dát až do 10 Gb/s. Spojenia by predstavovali "krátke" bezdrôtové trasy na konci miestnych optických káblov.
  5G je predstavovavá ako nová, technicky vyspelá verzia systému bezdrôtovej komunikácie LTE (4G), ktorej vývoj začal niekde v ére nástupu technológie 3G. Časom bude používať rôzne prenosové frekvencie a modulácie na prenos informácií. Niektoré z týchto nosných frekvencií (vlnových dĺžok) prechádzajú stavebnými materiálmi do budov ľahšie, iné ťažšie. Všetky však budú absorbované živými bytosťami.
 
 
Prečo 5G? Predovšetkým mobilné zariadenia a stále väčšie nároky na množstvo prenesených dát

Predpokladané využitie frekvenčných pásiem a ich aplikácií pre technológiu 5G
 
"5G pre Európu: akčný plán" - publikovaný európskou komisiou v roku 2016 uvádza: "Označenie nových frekvenčných pásiem nad 6 GHz je na programe World Radio Conference 2019 (WRC-19), založenom na zozname kandidátskych pásiem identifikovaných na WRC-15, ktoré podliehajú štúdiám Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU), s cieľom zamerať sa na čo najširšiu globálnu harmonizáciu."
Európska komisia navrhuje, aby: "každý členský štát do konca roku 2020 vybral aspoň jedno veľké mesto, ktoré bude pokryté technológiou 5G“ a aby „všetky mestské oblasti a hlavné pozemné dopravné koridory mali do roku 2025 neprerušované pokrytie technológiou 5G". Európske regulačné inštitúcie identifikovali tri nové kľúčové pásma pre 5G: 700 MHz, 3.4-3.8 GHz a 24.25-27.5 GHz. Mnohí prevádzkovatelia sietí plánujú používať GSM frekvencie v pásme 800/900 MHz pre 5G, ktoré nemajú problém s prienikom do budov a niektoré existujúce 3G pásma (napr. 1800 MHz) budú tiež konvertovať na 5G.
Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) už celosvetovo pridelila 200 MHz pásmo 3.4 -3.6 GHz a je tiež odhodlaná sprístupniť pásmo 694-790 MHz, ktoré doposiaľ využívala digitálna terestriálna televízia. Toto pásmo by malo byť uvoľnené do konca roku 2020. V auguste 2017 FCC oznámila, že plánuje využívať pásma 3.7-4.2 GHz a 5.925-6.425 GHz.

  Avšak predpokladaná budúcnosť 5G spočíva vo využívaní milimetrového vlnového spektra, ktoré ponúka oveľa väčšiu kapacitu. Technicky to zahŕňa rozsah 30-300 GHz, ale častejšie sa uvažuje o pásmach nad 24 GHz. 24.25-27.5 GHz bolo identifikované ako tzv. "priekopnícke pásmo". Zjednodušene sa pásmo 24 - 28 GHz považuje za najpravdepodobnejšieho kandidáta na skutočný globálny štandard 5G.
Je nepravdepodobné, že by prišlo k rozsiahlemu obsadeniu týchto frekvencií minimálne do roku 2021, s najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stane až neskôr, okrem niekoľkých husto osídlených oblastí.
Niektoré typy siete 2G (GSM) budú ešte aj naďalej podporované. Stále poskytujú najefektívnejšie pokrytie vidieckych oblastí pre hlasové a textové správy s pomerne nízkym výkonom. Sú tiež široko používané vo veľkom počte existujúcich automatizovaných alarmov a dátových systémov, ktoré nebude ľahké konvertovať na LTE. Vo väčšine krajín je pravdepodobné, že 3G bude vypnuté skôr než 2G.

  Európska komisia predpokladá, že do konca roka 2020 budú obsadené komerčné pásma do 6 GHz. Prvé verejné milimetrové siete budú nasledovať o niekoľko rokov neskôr a pravdepodobne budú v oblastiach s vysokou populačnou hustotou. Pokročilé systémy technológie 5G budú vyžadovať nasadenie miliónov malých základňových staníc s nízkym výkonom v tesnej blízkosti domácností a je otázne, či to bude finančne výhodné. Vo väčšine oblastí, kde už je položený kábel s optickými vláknami, je pravdepodobnejšie, že implementácia piko-buniek základňových staníc 5G bude priamo v routeroch, ktoré majú ľudia vo svojich domovoch. Istý náznak podobne fungujúceho systému bol zavedený s cieľom poskytnúť širokú škálu Wi-Fi prístupových bodov. Spoločnosť UPC má v Európe sieť s viac ako 6 miliónmi prístupových bodov Wi-Fi, z toho na Slovensku je ich už takmer 100 000. Prístupové body do siete poskytujú samotní zákazníci širokopásmového pripojenia – ktorýkoľvek z nich tak môže využívať niektorý prístupový bod v rámci Európy na pripojenie k internetu.

  Pre technológiu 5G je v rámci svetovej infraštruktúry zatiaľ vyhradených 71 potenciálnych frekvenčných pásiem v rozsahu 453 až 6000 MHz (6 GHz) - mnohé z nich sa už v súčasnej dobe používajú pre mobilnú komunikáciu, niektoré však nie sú k dispozícii vo všetkých krajinách.


• Vrstva širokého pokrytia
600 MHz, 700 MHz, 800 MHz (súčasné pásmo 4G), 900 MHz (súčasné pásmo 2G), 1500 MHz, 2100 MHz (súčasné pásmo 3G), 2300 MHz a 2600 MHz (súčasné pásmo 4G)

• Kapacitná vrstva
Európa: 3.4 - 3.8 GHz (prideľovanie licencií)
Čína: 3.3 - 3.6 GHz (skúšobná prevádzka), 4.4 - 4.5 GHz, 4.8 - 4.99 GHz
Japonsko: 3.6 - 4.2 GHz a 4.4 - 4.9 GHz
Kórea: 3.4 - 3.7 GHz
USA: 3.1 - 3.55 GHz (a 3.7 - 4.2 GHz)

• Vrstva s vysokou dátovou priepustnosťou
(stožiar-stožiar, úzke lokálne pokrytie v husto urbanizovaných oblastiach)

  Pribudnú úplne nové frekvenčné pásma (600 - 800 MHz), ktoré doposiaľ obsadzovala terestriálna TV a niektoré frekvenčné pásma budú musieť prejsť reformou (viď obr.) Ďalším potenciálnym frekvenčným rozsahom je 66 - 76 GHz. Toto pásmo bezprostredne susedí s pásmom vysokorýchlostného Wi-Fi/WiGig (57 - 66 GHz).

Časový harmonogram
EÚ: 24.25 - 27.5 GHz pre komerčné nasadenie od roku 2020
Švédsko: 26.5 - 27.5 GHz prideľovanie skúšobných licencií od roku 2018
Čína: 24.25 - 27.5 GHz a 37 - 43.5 GHz (prebiehajú testy)
Japonsko: 27.5 - 28.28 GHz test plán od roku 2017 a potenciálne komerčné nasadenie od roku 2020
Kórea: 26.5 - 29.5 GHz test od roku 2018 a komerčné nasadenie od roku 2019
USA: 27.5 - 28.35 GHz a 37 - 40 GHz pre komerčné nasadenie od roku 2019

Zoznam frekvenčných pásiem pôvodne schválených pre IMT-2020 (5G)


Šírenie milimetrových vĺn
  Bežne používané „mikrovlny" sú definované ako elektromagnetické vlny s vlnovými dĺžkami od 1 m do 10 mm (300 MHz až 30 GHz) - hoci z názvu by vyplývalo, že ide o "mikrometrové" vlnové dĺžky - čo však nie je pravda. "Milimetrové" vlny popisujú oveľa vyššie frekvencie, ktoré majú výrazne menší efektívny dosah a nie veľmi dobre prenikajú do budov. Ponúkajú však oveľa väčšiu šírku pásma („zmestí“ sa na ne viac informácií). Ich vlnové dĺžky sú dlhšie ako infračervené vlny, ale kratšie ako bežné "mikrovlny" (od 10 mm do 1 mm, čo predstavuje frekvencie 30 GHz až 300 GHz). Jednotlivé nosné frekvencie vhodné pre 5G majú rôzne vlastnosti, pričom niektoré budú prenášať dáta cez steny a iné prekážky, zatiaľ čo iné nosné frekvencie budú môcť byť použité len na krátke vzdialenosti s priamou viditeľnosťou vysielača a prijímača, ale za to v krátkom čase prenesú obrovské množstvo informácií. Nakoľko v súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne mobilné zariadenia, ktoré by mohli používať "milimetrové" vlnové dĺžky, bude počiatočná verejná sieť 5G využívať nosné frekvencie menšie ako 6 GHz.

  Charakteristika šírenia milimetrových vĺn je úplne odlišná od mikrovĺn v pásme do 6 GHz. Dosiahnuteľné vzdialenosti na prenos dát sú podstatne menšie a signály neprejdú cez steny a do iných častí budov. Milimetrové vlny budú pravdepodobne použité pre vonkajšie pokrytie pomocou hustých sietí, napr. v uliciach mesta. Rádius buniek by mohol byť v rozmedzí 200 až 300 m. Ďalším z problémov milimetrových vĺn je náchylnosť na rušenie prírodnými podmienkami, napr. dažďom alebo snehom. Mohlo by to spôsobiť značné zníženie úrovne signálu po celý čas trvania zrážok a zníženie pokrytia v určitých obdobiach. Simulácie ukázali, že ak by boli malé základňové bunky vhodne nastavené, poskytnú dobrú úroveň pokrytia. Celkovo však možno povedať, že 5G siete s hustým pokrytím nebudú krokom vpred k ekologickým zajtrajškom, skôr práve naopak.
 
Voda je veľmi dobrý absorbent milimetrových vĺn. Vlhký cement pohltí takmer všetky milimetrové vlny, ktoré dopadnú na jeho povrch. Ľudia a zver absorbujú 100% energie milimetrových vĺn, ktoré ich zasiahli.
Či milimetrové vlny preniknú do domov, závisí od mnohých faktorov. Vlny s frekvenciou nad 30 GHz môžu napr. prechádzať cez dlhé štrbiny, ktoré sú v rámoch plastových okien, nakoľko pokovoné jadrá okien sú obklopené len PVC výstužami. Kov odráža milimetrové vlny tak efektívne ako "mikrovlny", ale napr. sieťky už natoľko účinné nie sú, pretože kratšie vlnové dĺžky ľahšie prekĺznu medzi drôtmi sieťky.

Frekvenčné plánovanie a meranie intenzity 5G sietí
  Ako sme už spomenuli vyššie, komerčné nasadenie technológie mobilných sietí 5G sa očakáva v rokoch 2019-2020 počnúc obsadzovaním frekvencií medzi 700 MHz a 6 GHz. Frekvenčné pásma v desiatkach GHz sú určené pre lokálne obmedzené aplikácie. Medzinárodne propagované pásmo 24 - 28 GHz prezentované na Fóre globálnej širokopásmovej mobility v Londýne jasne preukázalo fyzické limity, akonáhle bola priama viditeľnosť medzi vysielačom a prijímačom čo len čiastočne narušená. Frekvencie do 86 GHz sa berú do úvahy len pri aplikáciách na veľmi krátke vzdialenosti (napr. medzi PC a monitorom). V súčasnosti sa na celom svete implementujú výhradne testovacie zariadenia pre 5G, hoci niektorí operátori mobilných sietí sa pokúšajú naznačiť, že technológia je už komerčne dostupná. Za predpokladu, že dnešným dňom budeme mať odpoveď na aktuálne nevyriešené technické problémy, očakáva sa, že komerčná inštalácia bude započatá v roku 2019/2020, obsadením frekvencií medzi 700 MHz a 6 GHz.

  Fyzikálne zákony platia aj pre 5G a dodávatelia hardvéru na to odpovedajú. Predovšetkým ide o väčší útlm signálu vo voľnom priestore. Z pohľadu poskytovateľa "väčší útlm" znamená "viac energie a vyššie náklady". Komerčný dôsledok: používa sa vždy najnižšie frekvenčné pásmo (ktoré momentálne využívame pri 2G / 3G / 4G a dvoch pásmach Wi-Fi). Horné pásma v rozmedzí do 70 GHz zostávajú v dlhodobom horizonte vyhradené pre priame vizuálne pripojenie - s pozitívnym vedľajším účinkom pre obyvateľstvo: štyri steny stavieb ponúkajú pomerne dobrú ochranu voči expozícii.

 Situácia je podobná, pokiaľ ide o typ modulácie, ktorú má používať 5G: V skutočnosti by sa očakávali neustále rastúce pomery medzi špičkovými a efektívnymi intenzitami (faktor výkyvu). 5G bude s najväčšou pravdepodobnosťou používať moduláciu RF nosiča pomocou komplexných QAM (quadrature amplitude modulation) subnosičov. Výrobcovia čipov sa však navzájom literárne snažia prezentovať nové metódy, ktoré obmedzujú tento pomer na maximálne 10 dB, pretože každý ďalší decibel zvyšuje náklady na cenu a prevádzku základňových staníc a tým náklady pre mobilných operátorov. Pozitívny vedľajší účinok pre populáciu: žiadne ďalšie zväčšenie faktoru výkyvu, bez nutnosti meniť dostupnú meraciu techniku. Pojem "peniaze vládnu svetu" v tomto prípade dokonca prináša prospech pre širokú verejnosť - malú útechu tvárou v tvár 5G v podobe výsledného nárastu celkového RF znečistenia.

Meranie expozície nad 10 GHz
  V súčasnosti neexistujú žiadne verejne dostupné meracie zariadenia pre širokú verejnosť, zamerané na „vyššie“ 5G pásma 20 GHz až 86 GHz. Dôvodom je jednak absencia potrebných RF komponentov v prijateľnom cenovom rozpätí, zároveň, ako bolo vysvetlené vyššie, tieto pásma sú zvyčajne menej relevantné pre jednotlivcov z pohľadu Stavebnej biológie. Laboratórne meracie zariadenia pre vyššie frekvenčné rozsahy sú samozrejme na trhu (v cenách desiatok tisíc Eur), kľúčovými hráčmi v tejto oblasti sú napríklad Rohde & Schwarz, Anritsu alebo Narda-STS.
  Výrobcovia meracích prístrojov už pracujú na vývoji techniky umožňujúcej detekciu týchto vlnových dĺžok, ale je nepravdepodobné, že budú na trhu skôr než na prelome rokov 2019/2020. Vývoj komplikujú problémy týkajúce sa vhodných antén a detektorov, ktoré sťažujú nákladovo efektívne širokopásmové merania na týchto frekvenčných pásmach.
Intenzity elektromagnetického poľa na mikrovlnných frekvenciách, ktoré bude používať technológia 5G vo väčšine oblastí minimálne do roku 2020 (a pravdepodobne až do roku 2023), môžu byť zatiaľ pomerne spoľahlivo merané pomocou existujúcej meracej techniky na trhu. V čase, keď už bude potrebné merať intenzitu milimetrových vĺn, ponúkneme nové meracie prístroje. Intenzitu mikrovlnného žiarenia na frekvenčných pásmach do 6 GHz je možné merať i dnes pomocou prístrojov z našej požičovne.

Dôležité informácie o technológii 5G nájdete názorne zhrnuté v nasledujúcom videu:

 


Expozícia 5G a účinky na živé organizmy
  Hoci od spustenia nového typu siete nás delia možno roky, či mesiace, už dnes sme svedkami rastúcich obáv týkajúcich sa započatia prevádzky bezdrôtových zariadení v pásme tzv. "milimetrových" vĺn a zariadení tzv. technológie 5G. Treba si však uvedomiť, že sa nejedná o tú istú vec. Zhrňme si preto, aké rôzne riziká predstavuje technológia 5G, milimetrové vlny a implementácia "malých" základňových staníc vo veľkej hustote (tzv. "small cells").

15 dôležitých faktov

1. "Malé" základňové stanice pre sieť 5G môžu byť potenciálne inštalované na:

  • stĺpy pouličného osvetlenia
  • stožiare elektrických rozvodov
  • verejné odpadkové koše
  • verejné lavičky
  • autobusové zastávky a prístrešky
  • steny budov

2. Intenzita žiarenia z týchto "malých" základňových staníc nebude "malá"
  Anténne systémy emitujú mikrovlny (neionizujúce rádiofrekvenčné žiarenie), sú to vysielače. Každý nový anténny systém môže mať viac ako tisíc miniantén, vysielajúcich súčasne.

Prečítajte si publikovaný výskum o 5G, "malých" základňových staniciach a zdraví

3. Milióny "malých" základňových staníc budú pravdepodobne umiestnené na súkromných pozemkoch. Môže ísť o steny budov, predzáhradky alebo uzavreté dvory

4. 5G pridá ďalšiu vrstvu, ktorá nenahrádza súčasnú mobilnú sieť
  5G bude využívať bežné telekomunikačné pásma, ktoré sú už vyhradené a využívané pre 2G, 3G a 4G a pridá ďalšie pásma. Výsledok budú väčšie expozície, viac využitých frekvenčných pásiem, vrátane pásiem submilimetrových a milimetrových vlnových dĺžok. Tie poslúžia na zlepšenie rýchlosti prenosu údajov.

5. Komunity (mestá, mestské časti, samosprávy, vlastníci, prenajímatelia) stratia svoje práva rozhodovať o nasadení technológie 5G
  "Zjednodušenie" povoľovania telekomunikačných stavieb bude znamenať takmer automatické schválenie. Verejné oznámenia a verejné diskusie nebudú akceptované. Dokonca i keby každý majiteľ domu v bloku oponoval voči umiestneniu technológie na svojom majetku, verejný záujem bude uprednostnený.

6. Vedci na celom svete vyzývajú na pozastavenie spustenia technológie 5G
  Vedci vyzývajú k moratóriu voči živelnému znásobeniu počtu bezdrôtových zariadení s odkazom na účinky na ľudské zdravie a vplyvy na voľne žijúcu faunu a flóru.
  "Odporúčame moratórium na zavedenie technológie piatej generácie, pokým vedeckými pracovníkmi, nezávislými od priemyslu, nebudú plne preskúmané potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie... RF polia boli preukázané ako škodlivé pre ľudí a životné prostredie."
Výzvu podpísalo viac ako 250 vedcov a lekárov z 35 krajín

7. Kumulatívna denná expozícia rádiofrekvenčným poliam je spojená s vážnymi účinkami na zdravie
  "Efekty zahŕňajú zvýšené riziko nádorových ochorení, bunečný stres, zvýšenie počtu škodlivých voľných radikálov, genetické poškodenie, štrukturálne a funkčné zmeny reprodukčného systému, deficiencie učenia a pamäti, neurologické poruchy a negatívne vplyvy na všeobecné blaho".
  Široká verejnosť postráda dostatok informácii o vedeckých publikáciách, ktoré naznačujú, že expozície bezdrôtovým technológiám môžu spôsobiť rakovinu, ovplyvňovať vývoj mozgu a poškodiť spermie. Nadmerná expozícia žiareniu zo základňových staníc je tiež spojená s bolesťami hlavy, zmenami hormónov, problémami s pamäťou a so spánkom.
  Revidovaný dokument publikovaný v environmentálnom magazíne dospel k záveru, že súčasné vedecké dôkazy podporujú záver, že mobilné telefóny a bezdrôtové (rádiofrekvenčné) technológie (RFR) spôsobujú rakovinu.

Väčšina populácie si tiež neuvedomuje, že bezdrôtové technológie neboli nikdy testované na dlhodobú bezpečnosť a to ani desať rokov potom, čo boli tieto technológie prvýkrát predstavené.
  "Máme značné množstvo dôkazov o tom, že táto technológia škodí ľuďom a životnému prostrediu. Je známe, že 5-milimetrová vlna otepľuje oči, kožu a semenníky... Osobitné obavy sú medzi tými najzraniteľnejšími - tehotnými ženami, malými deťmi, chorými, staršími a postihnutými osobami. Očakáva sa, že počet včiel a vtákov sa výrazne zníži."
  "Rastúci súbor vedeckej literatúry dokumentuje dôkaz netermálnej bunkovej škody spôsobenej neionizujúcim bezdrôtovým žiarením, používaným v telekomunikáciách. Ukázalo sa, že spôsobuje množstvo nepriaznivých účinkov na integritu DNA, bunkové membrány, expresiu génov, syntézu bielkovín, funkciu neurónov, hematoencefalickú bariéru, produkciu melatonínu, poškodenie spermií a imunitnú dysfunkciu." - Cindy Russell, 2018: "Rozšírenie bezdrôtovej telekomunikácie o 5G: dôsledky pre verejné zdravie a životné prostredie"

Prečítajte si ďalšie publikované štúdie

8. Vedci tvrdia, že rádiofrekvenčné žiarenie je ľudský karcinogén
  Vedci publikovali závery založené na súčasnom poznaní, že rádiofrekvenčné žiarenie je ľudský karcinogén. V roku 2018 boli publikované výsledky dvojročného vedeckého výskumu najrozsiahlejšej americkej štúdie na myšiach a krysách. Štúdia Národného toxikologického programu (NTP) USA naznačuje "jasné dôkazy karcinogenity" a poškodenie DNA.
  NTP štúdia zistila, že u samcov potkanov, exponovaných počas dvoch rokov žiarením z mobilného telefónu, sa významne zvýšil počet gliómov (karcinómov mozgu), rovnakých typov nádorov, ako u dlhodobých používateľov mobilných telefónov a zaznamenala výskyt neobvyklých schwannových bunkových nádorov. NIH/NTP prezentácia výsledkov naznačuje, že "expozícia RFR má potenciál vyvolať merateľné poškodenie DNA za určitých podmienok expozície." Tlačová správa, Peer Review Report

9. Antény základňových staníc v blízkosti nehnuteľností znižujú ich realitnú hodnotu
  Štúdie ukazujú, že hodnoty nehnuteľností klesnú až o 20% v blízkosti vysielačov mobilných sietí.

Pozrite si štúdie, ktoré poukazujú na stratu hodnoty nehnuteľností kvôli vysielačom v ich blízkosti

10. Kábel a optika je riešením a bezpečnou alternatívou
  Mnohé regióny v celosvetovom meradle investujú do káblových a optických pripojení, ktoré sú bezpečnejšie, rýchlejšie, spoľahlivejšie a poskytujú väčšiu prenosovú kapacitu. Prečítajte si článok "Opätovné objavovanie káblov: budúcnosť pevných liniek a sietí", ktorého autorom je Národný inštitút pre vedu, právo a verejnú politiku USA

11. Bezdrôtový priemysel varuje investorov pred rizikami, ale zanedbáva informovanie spotrebiteľov a populácie žijúcej v blízkosti technologických zariadení
  Spoločnosť Crown Castle vo svojej výročnej správe 2016 oznamuje: "Pokiaľ sa preukáže, že emisie rádiových frekvencií z mobilných telefónov alebo zariadení našej bezdrôtovej infraštruktúry spôsobuje negatívne účinky na zdravie, potenciál budúcich pohľadávok by mohol nepriaznivo ovplyvniť naše transakcie, náklady alebo výnosy... V súčasnosti nedisponujeme žiadnym významným poistením v súvislosti s týmito záležitosťami."

Prečítajte si výročné správy s podobným varovaním od ďalších spoločností z oblasti bezdrôtovej komunikácie

12. Základňové stanice a vysielače v blízkosti našich domovov ovplyvňujú náš spánok
  Rádiofrekvenčné žiarenie mení vzory spánku v replikovanom výskume u zvierat i ľudí. Napríklad štúdia na zvieratách zistila, že hodina expozície RFR spôsobila hodinové oneskorenie fázy hlbokého spánku u potkanov. Štúdie na ľuďoch zistili, že expozícia znižuje hĺbku spánku, mení signál EEG a má za následok zmenený výkon.
  Ďalšia publikovaná štúdia Zothansiama a kol., 2017 porovnáva ľudí žijúcich v malej a väčšej vzdialenosti od základňových staníc a zistila, že osoby žijúce v kratšej vzdialenosti mali zmeny v krvi, ktoré predikujú vývoj karcinómu. Pozrite si kompiláciu výskumu s témou expozície zo základňových staníc

13. Rádiofrekvenčné žiarenie negatívne vplýva na vtáky a včely
  Zverejnený výskum zisťuje, že tieto polia ovplyvňujú voľne žijúce zvieratá. Štúdie zistili, že dochádza ku zmene v navigačných schopnostiach vtákov a rušeniu včelích kolónií. Výskum tiež ukazuje vplyv na stromy a rastliny.

14. Viaceré krajiny, ako Čína, India, Poľsko, Rusko, Taliansko a Švajčiarsko majú prísnejšie ochranné expozičné limity, než zvyšok sveta
  Podľa správy Medzinárodnej Telekomunikačnej Únie (ITU), prísnejšie ochranné limity expozície neumožňujú v týchto krajinách plné nasadenie technológie 5G, pretože expozície z 5G by mohli prekročiť ich limitné úrovne. Tieto krajiny vyvolávajú veľké a "kritické obavy" pre globálny telekomunikačný priemysel, ktorý v reakcii na to vynaložil úsilie v oblasti verejných vzťahov s cieľom odstrániť tieto obmedzenia. Mnohé krajiny sa však držia pevne svojich limitných úrovní. Napríklad v roku 2018 švajčiarsky parlament zamietol (22 ku 21 hlasov) zvoľnenie limitných úrovní pre expozíciu neionizujúcemu žiareniu.

  • Prečítajte si "Vplyv limitov EMP na zavedenie siete 5G". PowerPoint prezentácia od spoločnosti Ericsson, ktorá uvádza, že zavedenie technológie 5G je "hlavným problémom" až "úplne nemožným" kvôli niektorým krajinám
  • Prečítajte si správu Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) z roku 2018 "Vplyv limitov expozície RF-EMP prísnejších ako smernice ICNIRP / IEEE na rozmiestnenie mobilných sietí 4G a 5G", v ktorom sa uvádza: "Expozičné limity rádiofrekvenčného elektromagnetického poľa (RF-EMP) kriticky ohrozujú záujmy o ďalšie rozširovanie bezdrôtových sietí, najmä v krajinách, regiónoch a dokonca aj v konkrétnych mestách, kde sú limity RF-EMP výrazne prísnejšie, než tie, ktoré stanovuje Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) alebo Inštitút elektrotechniky a elektroniky (IEEE). Tento problém v súčasnosti postihuje niekoľko krajín ako Čína, India, Poľsko, Rusko, Taliansko a Švajčiarsko, regióny Belgicka alebo mestá, akým je Paríž. Výsledky simulácie naznačujú, že tam, kde sú limity RF-EMP prísnejšie ako smernice ICNIRP alebo IEEE, budovanie kapacitnej siete (akými sú 4G a 5G) môže byť kriticky obmedzené a môže zabrániť riešeniu rastúceho dopytu po dátovej prevádzke a spusteniu nových služieb v existujúcich mobilných sieťach."

Po celom svete sa objavuje aj mnoho občianskych protestov proti 5G. Napr. v júli 2018 protestovali občania proti implementácii 5G v Španielsku, viď "Ľudská reťaz proti 5G".

15. Ľudská pokožka "vníma" milimetrové vlny
  Vedci zistili, že menšie vlnové dĺžky, ktoré sú určené predovšetkým pre 5G technológiu, sú prednostne absorbované v potných kapilárach. Prečítajte si publikovanú štúdiu "Modelovanie absorpcie sub-THz žiarenia ľudskou pokožkou. Ľudská koža ako prijímač sub-THz - Predstavuje 5G nebezpečenstvo alebo nie?"

Pozrite si zoznam vyhlásení lekárov a zdravotníckych organizácií

Zaujímavá je aj video prednáška o potenciálnych rizikách submilimetrových expozícií na ľudské zdravie: