Aktualizované: 16.10.2023

Wi-Fi

   Wi-Fi je označenie pre výpočtovú technológiu, ktorá umožňuje pripojiť počítačové zariadenia k dátovej sieti a to použitím 2.4 GHz alebo 5 GHz ISM frekvenčného pásma. ISM (industrial-science-medical) pásmo je vyhradené bezlicenčné frekvenčné pásmo, na ktorom môžu operovať lokálne rádiové zariadenia s nízkymi výkonmi. Medzi ne patrí aj známa Wi-Fi.

  Wireless Local Area Network, bezdrôtová sieť WLAN alebo (skratkovite a nie celkom správne) Wi-Fi, je dnes už jednou z najčastejších foriem sietí osobných počítačových systémov. Veľká časť elektroniky a domácich spotrebičov, akými sú notebooky, laptopy, tablety, tlačiarne, mobilné telefóny, kamery a fotoaparáty, televízory, domáce audio prehrávače a nespočetné množstvo tzv. "smart" techniky prichádza na trh s výbavou Wi-Fi. Tá sa môže pripojiť k internetu alebo lokálnej sieti prostredníctvom tzv. prístupového bodu (AP - Access Point), ktorý býva často súčasťou sieťového routera (smerovača). Takýto prístupový bod (alebo "hotspot") má pokrytie užitočným signálom od desiatok metrov po kilometre v závislosti na technológii. Väčšie územia môžu byť pokryté väčším množstvom prístupových bodov, ktorých teritótiá sa prekrývajú. Kaviarne, obchody, úrady, hotely, nákupné centrá, pláže, parky a iné verejné priestory, dopravné prostriedky a dnes najmä takmer každá domácnosť tak poskytuje k dispozícii bezplatný alebo platený "bezdrôtový" internet prostredníctvom siete WLAN. Technológia Wi-Fi pracuje na podobných frekvenciách ako mobilné telefóny a ich základňové stanice a ako taká by mala prilákať podobné obavy z možných zdravotných rizík pri vystavení sa mikrovlnným frekvenciám elektromagnetických polí (EMP), ktoré produkuje.

História
  Americký federálny výbor pre transmisiu definoval v roku 1985 pásma ISM - pre použitie bez licencie. Tieto frekvenčné pásma dodnes zdieľajú všetky malé (nízkovýkonové) zariadenia, vrátane mikrovlnných rúr a pomerne často sú predmetom vzájomného rušenia. Organizácia Commonwealth Scientific Industry Research (CSIRO) získala v roku 1992 až 1996 patenty pre metódu výskumu čiernych dier, ktorá bola neskôr použitá pre technológiu Wi-Fi. Prvá verzia tzv. protokolu 802.11 bola vytvorená v roku 1997 za podmienky minimálnej rýchlosti prenosu dát 2 Mb/s. Aktualizovaná bola v roku 1999 na verziu 802.11b a umožňovala rýchlosť prenosu 11 Mb/s. Táto verzia sa stala veľmi rýchlo populárnou. Ešte v tom istom roku si obchodná asociácia Wi-Fi Alliance zaregistrovala "Wi-Fi" ako ochrannú známku tohoto protokolu. Termín "Wi-Fi" bol prevzatý zo známeho termínu hi-fi (High Fidelity - vysoká vernosť), zámenou prvej slabiky za Wi (Wireless - bezdrôtový). Určitý čas bol v obehu slogan "Wireless Fidelity standard - Štandard pre bezdrôtovú vernosť", avšak tento slogan zakrátko stratil opodstatenie. Dnes je často mylne Wi-Fi označované ako WiFi, čo však nie je pravé označenie technológie.

Prístup k internetu
  Wi-Fi technológia môže byť použitá pre poskytnutie prístupu k internetu zariadeniam, ktoré sú v dosahu bezdrôtovej siete, ktorá je pripojená k internetu. Wi-Fi poskytuje služby v obydliach, obchodných centrách, rovnako ako na verejných priestranstvách pomocou Wi-Fi hotspotov (prístupových bodov), zriadených buď zdarma alebo komerčne. Organizácie a podniky, akými sú letiská, hotely, reštaurácie a kaviarne, mestská a medzimestská cestná a železničná doprava často poskytujú bezplatné používanie hotspotov pre bezplatný prístup na internet, aby prilákali zákazníkov.

  Prístupové body sú dnes častokrát súčasťou modemu káblového operátora, príp. modemu mobilného operátora, v domácnostiach a kancelárskych budovách poskytujú prístup k internetu pre všetky bezdrôtové zariadenia k nim pripojené.

   Prístupové body napájané batériami môžu sprostredkovávať mobilný internet pre všetky zariadenia v okolí. Veľká časť smartfónov umožňuje vytvoriť Wi-Fi prístupový bod, i keď operátori niekedy funkciu deaktivujú alebo účtujú osobitný poplatok, najmä pre zákazníkov s neobmedzenými dátovými paušálmi. Rovnakú funkciu poskytujú niektoré notebooky, ktoré používajú aktivovanú SIM kartu.

Mestské bezdrôtové siete
  V začiatkoch minulého desaťročia rozbehlo mnoho väčších miest po celom svete plány na výstavbu celomestských Wi-Fi sietí. V posledných rokoch je to samozrejmosťou i na Slovensku. Celomestské pokrytie Wi-Fi nájdeme už i v menších okresných mestách, dokonca i v niektorých malých obciach.

WiMAX
  WiMAX je mierne odlišný od Wi-Fi v technických vlastnostiach. Kým Wi-Fi je koncipované ako LAN (miestna sieť), WiMAX je navrhnutý ako MAN (metropolitná sieť). Najviditeľnejší rozdiel je dosah. Kým u Wi-Fi je to v stovkách metrov, u WiMAX je to teoreticky až 10 km. K dosiahnutiu týchto vzdialeností musí byť výkon vyšší. Používané frekvencie sú odlišné, aby sa zabránilo rušeniu inými systémami. Najčastejšie používané frekvencie sú 3.5 GHz - 3.8 GHz.

Wi-Fi direct
  Štandard umožňuje od roku 2010 priamu komunikáciu z jedného počítača na druhý bez použitia prístupového bodu sprostredkovateľa. Tento typ pripojenia sa nazýva ad-hoc. Stal sa obľúbeným u viacerých hráčov vreckových herných konzol (Nintendo DS, PlayStation Portable), u digitálnych fotoaparátov, tlačiarní, televízorov a ďalšej spotrebnej elektroniky.

Wi-Fi technológia

WLAN štandardy
  Medzi dnes najrozšírenejšie a najpoužívanejšie štandardy bezdrôtových sietí patria protokoly 802.11g a 802.11n. Každý z protokolov má svoje špecifiká, ich ucelený zoznam je možné nájsť napr. na internetových stránkach wikipedie. Protokoly sa navzájom líšia typom rádiového prenosu a spôsobom modulácie, od čoho závisí aj celková prenosová rýchlosť. Na konci stránky nájdete v tabuľke príklady jednotlivých modulácií.

WLAN kanály
  Protokoly 802.11b/g, spolu s 802.11n, používajú frekvenčné pásmo ISM 2.4 GHz, teda pásmo, v ktorom pracujú aj mikrovlnné rúry, Bluetooth, ZigBee a podobné zariadenia. Wi-Fi signál používa 13 kanálov v pásme 2.4 GHz, ktoré sa navzájom prekrývajú. Akékoľvek dva kanály, ktoré sú vzdialené o 5 alebo viac kanálov (napr. 2 a 7) sa už neprekrývajú. Kanály 1, 6 a 11 sú jediná skupina troch neprekrývajúcich sa kanálov, pre dosiahnutie maximálnej rýchlosti prenosu dát by preto mali byť vybrané niektoré z týchto kanálov.
  Protokol 802.11a používa 5 GHz pásmo, ktoré ponúka aspoň 23 neprekrývajúcich sa kanálov, na rozdiel od pásma 2.4 GHz, kde sa susedné kanály prekrývajú.
  Protokol 802.11n je možné implementovať do oboch frekvenčných pásiem a umožňuje zariadeniam používať súčasne dva prenosové kanály pre zvýšenie celkovej rýchlosti prenosu (napr. kanál 11+ 7, alebo 132 + 136).

Šírka pásma 
  Protokol 802.11b/g pracuje so šírkou kanála 20 MHz. Kvôli minimalizáciám rušenia a vyššej prenosovej rýchlosti bol nový štandard 802.11n obohatený o možnosť využitia dvojnásobnej šírky rádiového spektra (20+20 MHz). To znamená, že signál môže byť prenášaný na dvoch kanáloch súčasne. Viacero novších zariadení podporuje 802.11ac štandard, ktorý používa pásmo 5 GHz a je schopný pomocou viacerých kanálov dosiahnuť rýchlosť prenosu až 1 Gb/s.

Rušenie
  U Wi-Fi prenosu môže dochádzať k rušeniu alebo zníženiu rýchlosti vtedy, ak iné aktívne zariadenia pracujú v rovnakej oblasti spektra. Mnoho 2.4 GHz prístupových bodov so štandardom 802.11b/g má nastavený rovnaký východzí kanál pri prvom uvedení do prevádzky, čo prispieva k zahlteniu daného pásma. Wi-Fi smog, resp. nadmerný počet prístupových bodov, a to najmä na susedných kanáloch, môže brániť v prístupe iným zariadeniam alebo iným prístupovým bodom, čo je spôsobené prekrývajúcimi sa kanálmi, ako aj so znížením pomeru signálu k šumu medzi prístupovými bodmi. Môže to byť problémom pri vysokej hustote sietí napr. v bytových domoch alebo administratívnych budovách s mnohými prístupovými bodmi. Z bežnej praxe sa odporúča používať len kanály 1-6-11, práve kvôli absencii kolidácie s inými kanálmi. Ďalším problémom je, že ISM 2.4 GHz pásmo používajú aj iné zariadenia: mikrovlnné rúry, bezpečnostné kamery, ZigBee zariadenia, Bluetooth zariadenia, videoprenosy, bezdrôtové telefóny, detské pestúnky, apod., ktoré môžu spôsobiť ďalšie dodatočné rušenie. Pre minimalizáciu vzájomného rušenia používa Wi-Fi rôzne techniky časovo-frekvenčnej modulácie rádiového signálu.
  Protokol 802.11b používa výhradne DSSS. Protokoly 802.11g používajú FHSS, v spojení s OFDMA moduláciou. Jednoduché porovnanie nájdete na obrázkoch nižšie.

Technológia prenosu dát
  V nasledujúcej tabuľke nájdete rôzne typy viacužívateľského časovo-frekvenčného kódovania (tzv. multiplexovania). Wi-Fi technológia spravidla používa OFDMA. 
TDMA predstavuje princíp delenia prenosu pomocou časových periód. Využíva sa len jedna frekvencia, na ktorej súčasne beží prenos údajov z rôznych zdrojov. Jednotlivé prenosy sú oddelené pevne stanovenými časovými rámcami a navzájom sa striedajú. Takýto prenos využíva napr. technológia GSM pre prenose údajov medzi základňovou stanicou a 8 rôznymi mobilnými telefónmi. TDMA predstavuje výhradne pulznú digitálnu technológiu.
FDMA je založená na princípe rozdelenia prenosového pásma na jednotlivé frekvencie, na ktorých nezávisle vysielajú jednotlivé zdroje. Prenos je časovo kontinuálny, ale zabratá je väčšia šírka frekvenčného pásma. Tento typ komunikácie využíva napr. analógové FM rádio alebo satelitné vysielanie.
CDMA používa špeciálny jedinečný kód pre každý vysielač, ktorý umožňuje pomocou uričitého kľúčovacieho algoritmu  "rozpoznať" signál na strane prijímača. Dekódovanie tvorí matematicky náročnejší proces, čo môže viesť k potrebe väčšej výpočtovej kapacity. Technológia je použitá najmä v mobilných sieťach tretej generácie, tzv. 3G (UMTS), ktorú používame na telefonovanie a prenos dát dodnes (najmä u smartfónov).
OFDMA je zdokonalenou kombináciou predchádzajúcich technológií. Umožňuje pridelenie skupiny subkanálov vybraným zdrojom v rámci danej šírky kanála (pásma). OFDMA môže používať FHSS, ale nemusí. Dnes je zastúpená najmä u mobilných sietí 4G (LTE) a bezdrôtových sietí Wi-Fi. Jej najväčšou nevýhodou je však pomerne náročná prevádzka vzhľadom na spotrebu energie.

OFDMA poskytuje rýchly prístup k dátam pre viacerých užívateľov na rovnakých kanáloch. Spôsob popisuje nákres nižšie:

SSID (Service Set Identifier - identifikačný znak siete)
  Okrem prevádzky na rôznych kanáloch, môže viacero Wi-Fi sietí zdieľať vzájomne viacero kanálov. Umožňuje im to špecifický identifikačný znak (SSID), pomocou ktorého komunikuje skupina zariadení s konkrétnou Wi-Fi sieťou. SSID sa skladá z 32 bajtov, je nakonfigurovaný v zariadeniach, ktoré sú považované za súčasť siete a je prenášaný v jednotlivých paketoch. Zariadenia ignorujú pakety zo sietí s iným SSID.

Dosah signálu Wi-Fi
  Rádius použiteľného signálu Wi-Fi závisí na frekvenčnom pásme, vysokofrekvenčnom výkone zariadenia, type a zisku antény, i na modulácii. Odraz, priepustnosť a absorpcia elektromagnetických vĺn v budovách má tiež významný vplyv. Bežný dosah Wi-Fi signálu štandardu 802.11b/g so štandardnou prútovou anténou môže byť niekoľko stoviek metrov vo voľnom priestranstve. Vo vnútorných priestoroch je dosah signálu limitovaný počtom a hrúbkou stien, materiálom stavby, celkovou vzdialenosťou zariadení, prevádzkovou frekvenciou a citlivosťou ich rádiových modulov. Wi-Fi systémy s pokrytím obcí a miest (Internet 5G, WiMAX) a použitím parabolických antén (15 dB zisk) môžu mať vo voľnom priestore dosah aj desiatku kilometrov.

  Wi-Fi signál vo frekvenčnom pásme 2.4 GHz penetruje cez stavebný materiál značne lepšie než signál vo frekvenčnom pásme 5 GHz. Všeobecne platí, že maximálny vyžiarený výkon, s ktorým Wi-Fi zariadenia môžu pracovať, je obmedzený zväčša na 20 dBm (100 mW). V pásme 5 GHz sú však povolené vyššie vysielacie výkony od 23 dBm do 30 dBm (200 mW až 1 W).
  Praktický dosah Wi-Fi pripojenia na internet obmedzuje používanie technológie napr. v aute počas jazdy, pohybujúcom sa od jedného hotspotu k druhému. Viaceré prístupové body sú často nakonfigurované s rovnakým SSID a klientske zariadenia Wi-Fi sa môžu pripájajú k prístupovému bodu, ktorý na danom mieste poskytuje najsilnejší signál (hotely, vonkajšie plochy, nákupné centrá, apod.).

  Na dosiahnutie požiadaviek bezdrôtových aplikácií Wi-Fi je nutná pomerne vysoká spotreba elektrickej energie v porovnaní s niektorými inými službami. Technológie, akými je napr. Bluetooth (navrhnutý pre prevádzku bezdrôtovej osobnej siete (WPAN) alebo jednoduchú bezdrôtovú komunikáciu medzi zariadeniami), poskytujú oveľa kratší dosah a majú tak všeobecne nižšiu spotrebu energie. Ostatné nízkoenergetické technológie, ako napr. ZigBee má pomerne veľký dosah, ale oveľa nižšiu rýchlosť prenosu dát. Vysoká spotreba energie pre Wi-Fi pripojenie je problémom pre životnosť batérie v mobilných zariadeniach.

Bezpečnosť prenosu dát
  Wi-Fi môže a spravidla aj býva voči úniku dát menej bezpečná než káblové pripojenie práve preto, že útočník nepotrebuje fyzické pripojenie na kábel. Bezpečnosť sa dramaticky znižuje nedostatočným alebo žiadnym šifrovaním dát. Postupom času Wi-Fi získalo rôzne šifrovacie technológie. Na nezašifrovaných sieťach je možné sledovať a zaznamenávať všetky prenášané údaje. Šifrovanie WEP sa ukázalo ako ľahko prelomiteľné. Vyššiu bezpečnosť ponúkajú šifrovania WPA a WPA2 a dodnes je zatiaľ považované za dostatočnú úroveň ochrany, pokiaľ je použité silné heslo. V roku 2007 prišla na trh nová metóda "Wi-Fi Protected Setup" (WPS), ktorá však mala vážnu chybu - dovolila útočníkovi obnoviť prístupovému bodu heslo.

Pasívne Wi-Fi
  Výskumníci z Washingtonskej univerzity vyvinuli Wi-Fi technológiu, ktorá spotrebuje pri dátových prenosoch 10000-krát menej energie mobilných zariadení, ako je dnes bežné. Pasívna Wi-Fi technológia využíva prídavný analógový vysielač ladený na ISM pásma RFID a čipov, ktorým sa vytvára nosná elektromagnetická vlna a k nemu moduluje digitálny signál s dátovými paketmi.
  Architektúra súčasnej Wi-Fi siete využíva systém, kde sa pri vyžarovaní nosnej vlny spotrebuje pomerne veľa energie jednak na strane prístupového bodu, jednak zo samotného pripojeného zariadenia. Prístupový bod a zariadenie sú každé vysielačom i prijímačom nosnej vlny na frekvencii 2.4 GHz. Dáta sú do tejto nosnej vlny digitálne modulované pomocou impulzov.
U novej architektúry pasívnej Wi-Fi je však na vytvorenie nosnej elektromagnetickej vlny určené navyše ďalšie zariadenie (silný vysielač), ktoré dodáva energiu na inej nosnej frekvencii, ktorou sa "napájajú" zariadenia. Prístupový bod funguje podobne ako u štandardnej Wi-Fi v 2.4 GHz pásme a odosiela dáta podobným princípom, ako u bežnej Wi-Fi. Mobilné zariadenia pripojené na tento prístupový bod dáta prijmú a spracujú, ale na odoslanie signálu k prístupovému bodu nepoužijú vlastnú batériu, ale energiu, ktorú prijmú z prídavného silného vysielača. Ide teda o akýsi princíp "odrazu" od samotných zariadení, podobne ako je tomu u RFID štítkov. Keďže však dosah RFID štítkov a tejto technológie je veľmi malý (kvôli veľkým stratám energie po ceste), na spoľahlivý prenos je potrebný pomerne výkonný extra vysielač a dosah bude i tak limitovaný na pár metrov v otvorenom priestore.
  Pri testovaní dosiahla Wi-Fi s novou architektúrou prenosovú rýchlosť 11 Mbit/s. Klienti - zariadenia dokázali komunikovať s prístupovým bodom na vzdialenosť 30 metrov. Autori technológie tvrdia, že "v súvislosti s rýchlym rozvojom IoT (internetu vecí) môže niesť prívlastok "revolučná“. Všetky nositeľné a domáce senzory budú možno pomocou nej komunikovať bez obáv z rýchleho vyčerpania batérií".

Alternatíva k Wi-Fi
  Okrem káblového pripojenia na prenos dát, kde Wi-Fi nemá dostatočné pokrytie, alebo jednoducho je neželané a kde nie je možná inštalácia nových káblov, je možné použiť d-LAN/homeplug pre vysokorýchlostné lokálne siete využívajúci existujúce domáce elektroinštalácie (elektrické vedenie). Hoci d-LAN neposkytuje niektoré z výhod Wi-Fi (akým je mobilita, alebo vonkajšie použitie), je určený pre aplikácie, kde je pokrytie (napr. veľkých budov) dôležitejšie ako mobilita.

Wi-Fi všade okolo nás

Bezplatný Wi-Fi internet v dopravných prostriedkoch
  Bezplatný internet prostredníctvom Wi-Fi siete môžu využívať cestujúci už v takmer všetkých vlakových súpravách Železničnej spoločnosti Slovensko a Regiojet. Rovnako je tomu u súkromných autobusových prepravcov a výnimku nerobí ani mestská hromadná doprava a medzinárodná letecká a lodná doprava. Rozširovanie dostupnosti bezdrôtového internetu na palubách vlakov a autobusov prebieha v rámci projektu Inteligentný dopravný a informačný systém (IDIS) s podporou EU. V bežný pracovný deň sa na Wi-Fi pripájajú cestujúci z 5000 až 10000 zariadení. Najčastejšie navštevujú sociálne siete, internetový vyhľadávač a aplikácie na zdieľanie videosúborov a fotografií. Svedčí to najmä o podstatne najväčšej skupine cestujúcich - mladých ľuďoch do 30 rokov. Nemožno teda ani zďaleka povedať, že ide o užitočné trávenie času počas cesty na prácu alebo obchodné aplikácie. Je však smutnou skutočnosťou, že práve vďaka masovému rozšíreniu pokrytia Wi-Fi v dopravných prostriedkoch majú jedinci citlivejší na elektromagnetické polia alebo elektrosenzitívni jedinci problém cestovať. Viac v rubrike Doprava a cestovanie.

Wi-Free
  Wi-Free je nový systém káblového operátora s celoeurópskou pôsobnosťou na poskytovanie trvalého pripojenia na internet. Popri už doposiaľ poskytovanému internetu cez káblový modem s možnosťou vytvorenia vlastnej domácej Wi-Fi siete (zabudovaný router), poskytuje v súčasnosti router i ako bránu do každého "smart domova" a Wi-Fi službu komukoľvek v okruhu niekoľkých desiatok metrov od domu. Ide o premenu prístupových bodov všetkých jeho zákazníkov na verejné "hotspoty" s výsledkom, že Wi-Fi bude takmer všadeprítomné v ľudských komunitách. Ide je skvelý podnikateľský nápad - pokiaľ si myslíte, že mikrovlnné elektromagnetické pole je úplne bezpečné. Pre ostatných - ide o ďalšiu vrstvu mikrovlnného pola v našom domove a "hotspot" hoci priamo aj v spálni bytu.
  Wi-Free používa ten istý kanál, na ktorom vysiela domáca sieť, ak je aktívna. Rozdelenie privátnej a verejnej časti siete sa deje na časovej báze, striedaním identifikátora SSID. Jednoducho povedané: viac impulzov znamená viac mikrovlnnej expozície pre ľudí v okolí routera.

Wi-Fi v školách
  V rámci informatizácie a digitalizácie učebného procesu veľký počet škôl a univerzít na Slovensku získalo granty na nákup počítačovej techniky s bezdrôtovým pripojením. Trend zavádzania bezdrôtových informačných technológií do škôl sa však začal už pred 10 rokmi v západnom svete.
  Školy sú vo veľmi ťažkej situácii, pokiaľ ide o to, či inštalovať Wi-Fi alebo nie. Nejedna škola postavila plne "ekologický" systém s ethernetovým (káblovým) systémom pre počítače a bola fakticky donútená prejsť na Wi-Fi, aby dostala vládne granty. Wi-Fi technológia je pomalšia, menej spoľahlivá a menej bezpečná technológia než ethernet, bez ohľadu na akékoľvek zdravotné hľadiská.

Školy sa neľahko rozhodujú o implementácii Wi-Fi. Spôsobujú to viaceré faktory:
• Školy nemajú jasno v tom, kto by mal vykonať vedecky podložené rozhodnutie ohľadom Wi-Fi
• Školy sa domnievajú, že vládne orgány by mali dávať jasné pokyny, pokiaľ sa vyskytne skutočný problém
• Školy sa nechcú vzdať svojho Wi-Fi systému, takže sa schovávajú za medzery v zákonoch a vyhláškach

  Rodičia by mali zhromažďovať a prezentovať nové informácie o Wi-Fi systémoch a ich možných účinkoch na deti, rovnako ako dokumentovať iné ochorenia dieťaťa vzhľadom na vek a pohlavie, príznaky spôsobené používaním Wi-Fi v škole, podrobnosti o tom, kde sa nachádza Wi-Fi v škole, príp. pôsobenie iných rádiofrekvenčných expozícií na skúmané dieťa doma aj vonku.

Inštitúcie pôsobiace v kampani
  Safe Schools Information Technology Alliance (SSITA) www.ssita.org.uk je aliancia partnerských organizácií, rodičov, učiteľov, vedcov, právnikov a ďalších odborníkov, ktorí spoločne pracujú na identifikácii problémov a obáv, týkajúcich sa Wi-Fi a iných bezdrôtových technológií v školách, škôlkach, prostrediach s opatrovateľskou službou a na vysokých školách.

  Wi-Fi in Schools www.wifiinschools.org.uk - informačné internetové stránky zriadené malou skupinou znepokojených občanov proti rýchlemu šíreniu bezdrôtových technológií v školách. Informujú o nedostatkoch informácií a školou a rodičmi poskytnutými informáciami, týkajúcimi sa možných rizík z tejto technológie. Kladú si za cieľ "bezpečné technológie pre škôlky, školy a univerzity."

Nekonečné Wi-Fi vlny

  Nie každý dokáže ich účinok zachytiť ihneď. Avšak to neznamená, že v priebehu desiatich až dvadsiatich rokov nebude významná časť populácie nepretržite exponovaná už nielen z Wi-Fi žiarenia, ale exponenciálnym nárastom elektromagnetického smogu bude permanentne bojovať s rovnakými problémami, ak nie horšími, ako tí, ktorých ovplyvňuje elektromagnetické pole už dnes. Vedci sú predsvedčení, že sa to stane, takže je možno múdre začať "užívať" niektoré základné preventívne opatrenia už dnes.
  Nasledujúci graf ukazuje, že asi 80% dospelých vo Veľkej Británii pravidelne používa Wi-Fi. 90% využíva Wi-Fi vo svojich domovoch, vo vekovej skupine 16 - 54 rokov (rodičia a deti) a vo vyššej sociálno-ekonomickej skupine. Ak používate Wi-Fi doma i Vy - prečo sa zaujímať o jeho použitie v škole? V súčasnej dobe by asi len 1 z 10 ľudí hlasoval za nepoužívanie Wi-Fi v školách. Väčšina ľudí si naozaj nemyslí, že používanie Wi-Fi (alebo mobilných telefónov) môže spôsobiť nejaké zdravotné ťažkosti, alebo ich to vôbec nezaujíma. Je to jeden z dôvodov, prečo je tak ťažké dosiahnuť pokrok so SSITA cieľom.

  Starostliví rodičia Jane Smith a Vanessa Spedding spustili úspešnú kampaň, aby sa zabránilo inštalácii Wi-Fi v základnej škole v kanadskom Wigmore, Herefordshire. Ich kampaňou sa zdravým rozumom podarilo skombinovať preventívne opatrenia proti možným účinkom na zdravie a zbytočným nákladom na budovanie bezdrôtovej siete. Prečítajte si ich list, spolu s odpoveďou od Prof. Olle Johanssona (slovenský preklad).

  Dr. Magda Havas (katedra environmentalistiky a prírodných zdrojov, Trent University, Ontario, Kanada), napísala vynikajúci preventívny dokument, pripravený pre dozornú radu, hlavné mesto a kraj San Francisca. Tento 51 stranový dokument zahŕňa širokú škálu literárnych a vedeckých poznatkov o výskume rádiofrekvenčných polí a prezentuje ich logickým a progresívnym spôsobom.

Wi-Fi a zdravie

  Od roku 2007 môžeme nájsť nespočetné množstvo medializovaných informácií o technológii Wi-Fi a jeho potenciálnom nebezpečenstve. Medzi množstvom dostupných informácií je aj veľa neporozumení a skresľovania faktov a preto je vo väčšine prípadov veľmi ťažké porozumieť,
1) o aké úrovne expozície pri Wi-Fi ide,
2) tomu, čo fakty tvrdia a
3) ktoré aspekty je potrebné posudzovať pri používaní Wi-Fi.

  V nadväznosti na výsledky výskumu boli mnohé z obáv zhrnuté do memoranda o Wi-Fi, podpísaného ôsmimi členmi britskej odbornej diskusnej skupiny Agentúry pre ochranu zdravia (HPA).

  Michael Clark, hlavný hovorca HPA, verejne vyhlásil: "Telefonovať mobilným telefónom po dobu 20 minút sa rovná expozícii počas 1 roku v triede s Wi-Fi". Toto tvrdenie je vecne nesprávne a veľmi zavádzajúce.
  Clark má pravdu v tom, že mobilný telefón v režime GSM/2G, ktorý pracuje na plný výkon a Vy neustále rozprávate (teda nie počúvate), Vás technicky môže vystaviť až asi 50% limitu SAR. Avšak pri normálnom používaní, s pomerne dobrým pokrytím signálom (povedzme 75% úrovne signálu), telefón bude pracovať na úrovni niekde medzi jednou tisícinou a jednou dvadsatinou tejto úrovne. Spriemerujme to na jednu päťdesiatinu - ako rozumnú úroveň, ktorou na Vás bude telefón pôsobiť väčšinu času. Ak by ste rozprávali len 50% času, znížilo by to počet vyslaných impulzov asi na polovicu. Takže typická expozícia by nemala byť 50% limitu SAR, ale skôr 0.5% limitu SAR, kde predpokladáme, že je to 0.5% limitu ICNIRP (pre typický telefónny hovor).

  Teraz sa dostávame k trochu odlišným expozičným režimom v triede, kde nedržíme Wi-Fi zariadenie pri hlave. Bezdrôtová sieť na 2.4 GHz (najbežnejšia na Slovensku) funguje s výkonom 0.1 W (5 GHz môžu fungovať aj s 10-násobne vyšším). Takže majme jeden Wi-Fi prístupový bod v triede (0.1 W) a povedzme 20 tabletov, všetky s výkonom 0.1 W. Tie však vysielajú iba toľko energie, koľko je v skutočnosti potrebných k prenosu dát. V súhrne predpokladajme, že máme ekvivalent dvoch tabletov, pracujúcich plynule bez prestávky (v skutočnosti môže kombinovaný výkon dosiahnuť i viac než 20-násobok) a my sa nachádzame v priemere 2 metre od ich antén. Tento predpoklad sa dá považovať za rozumný na základe skutočnosti, že tabletov je v miestnosti 20.
Pre veľkosť hustoty toku výkonu elektromagnetických polí platí:

S = P/(4πd²) [W/m²]

kde P je výkon vysielača vo wattoch a d vzdialenosť od zdroja v metroch. Pre intenzitu elektrického poľa platí:

E = √(120πS) [V/m], čo je po zjednodušení E = √(30P)/d [V/m]

Ak berieme do úvahy 2 nonstop pracujúce tablety vo vzdialenosti 2 m, potom:

E = √(30*0.1*2)/2 = 1.22 V/m   (S = 4 mW/m²)

Limitná hodnota ICNIRP pre frekvenciu 2.4 GHz je 61 V/m. Úroveň intenzity signálu je asi 1/50 z tohoto limitu, čo je prípustné. Hustota výkonu je úmerná štvorcu intenzity signálu, to znamená, že dosahuje asi 1/2500 limitu úrovne hustoty toku výkonu ICNIRP (10 W/m²). Suma sumárov, z mobilného telefónu vedľa hlavy dosiahneme expozíciu asi 1/200 limitu ICNIRP, v triede s 20 Wi-Fi tabletmi asi 1/2500 limitu ICNIRP, teda asi 12-násobne menej.

  Na základe týchto prepočtov 20 minút volania mobilným telefónom v režime GSM/2G na typických výkonových úrovniach zodpovedá asi 4 hodinám v učebni s 20 tabletmi s Wi-Fi pripojením, čo je polovica bežného školského dňa.
  Pri použití CDMA/3G technológie, ktorá používa omnoho menšie výkony než GSM/2G, dochádza k niekoľkonásobne vyšším expozičným úrovniam vo Wi-Fi triede, než počas telefonovania. To už stojí za zamyslenie, prečo vlastne používať Wi-Fi, ak existujú "zdravšie" alternatívy.

  Tieto údaje môžu byť považované za relevantné len za predpokladu, že sa jedná o kumulatívne absorbovanú energiu, ktorá vychádza aj z výskumov rádiofrekvenčných polí a z ktorej sa dá následne odvodiť lineárny vzťah odozvy modelu na dávku. Z evidencie výskumov, ktoré odhalili riziko, sa zdá byť nepravdepodobné, že by sa jednalo o tento prípad. Špičková intenzita vysielaného signálu môže byť tiež veľmi dôležitá a ľudia pracujúci s Wi-Fi zariadeniami sú pravidelne vystavení intenzite elektrického poľa 2 až 3 V/m. Aj keď je to hlboko pod limitmi ICNIRP, je to vysoko nad úrovňami, kde sú už hlásené nežiaduce účinky na zdravie (~ 0.05 V/m).

  Pri posudzovaní celkovej expozície z Wi-Fi zariadení môžeme samozrejme použiť metódu priemerovania (kvadratický priemer - RMS), alebo metódu kvantifikácie špičkových hodnôt. Výsledky sa budú od seba markantne líšiť.
  Kým metóda priemerovania je založená na posúdení veľkosti poľa za určité časové obdobie, kde bude hrať veľkú úlohu najmä strieda (teda pracovný cyklus) signálu, u metódy kvantifikácie hodnôt počítame maximálne intenzity jednotlivých impulzov bez ohľadu na ich pracovný cyklus a ich počet za časovú jednotku. Metóda priemerovania poskytne mieru zaťaženia organizmu vystaveného pulznému elektromagnetickému poľu z pohľadu termálneho (prítomnosť EMP spôsobuje ohrev tkanív). Metóda špičiek počíta s ovplyvnením telesných (bunkových) procesov bez ohľadu na dĺžku impulzu, teda ide o pohľad netermálny. Dôležitú úlohu tu hrá najmä intenzita impulzov a ich počet.
Z hľadiska termálneho (priemerového) je potom Wi-Fi signál bez prenosu údajov relatívne nezaujímavý, z hľadiska netermálneho však ide o mimoriadne vplyvné elektromagnetické pole na procesy živých buniek a nielen z pohľadu frekvencie. Pri prenose údajov nedochádza k zvyšovaniu výkonu a teda intenzity poľa, ale k zahusťovaniu impulzov a vytváraniu kontinuálnejšieho signálu. RMS hodnota stúpa, ale špičková hodnota intenzity sa nemení.

  Žiaľ, v dnešnej dobe nájdeme národné i nadnárodné inštitúcie zaoberajúce sa ochranou obyvateľstva pred EMP, i ďalšie vedecké inštitúcie, ktoré poskytujú nepresné informácie o úrovniach prírodného elektromagnetického žiarenia, tzv. „pozadia“, ktorému je všeobecne celá živá populácia vystavená. Tiež informujú nepresne o úrovniach „mixu“ umelého žiarenia, ktoré sa v poslednej dobe k nemu pridáva. Nejeden „odborník“ tvrdí, že toto "prirodzené žiarenie" nemá absolútne nič čo do činenia so "žiarením" vznikajúcim z bezdrôtových sietí Wi-Fi. Možno súhlasiť, ale len do tej miery, pokiaľ ide o ionizujúce žiarenie, ale úplne postráda zmysel, pokiaľ ide o prirodzené žiarenie v mikrovlnných pásmach. Veľmi často tiež počuť, že "neexistuje žiadne prirodzené žiarenie v pásme 2.4 GHz frekvenčného spektra".

  Vyššie uvedený graf zobrazuje úrovne elektromagnetického pozadia v spektre rádiových vĺn zhruba od 50 MHz do 10 THz v infračervenom pásme (blížiacej sa k viditeľnému svetlu). Zvislé čierne čiary ukazujú, že frekvencie mobilných telefónov a frekvencie Wi-Fi (2.4 GHz a 5 GHz) sú v časti rádiofrekvenčného spektra, ktoré obsahuje najnižšiu úroveň rádiofrekvenčného pozemského alebo vesmírneho, prirodzeného „šumu“.
Hladiny vo vnútri miestnosti so systémom Wi-Fi budú končiť ďaleko nad hodnotami rozsahu tohto grafu. Povolené maximálne - limitné hodnoty GSM a Wi-Fi v rádiovom spektre sú viac ako biliónkrát väčšie ako prirodzené elektromagnetické "pozadie" v danom frekvenčnom pásme.

  Maximálna prirodzená termálna úroveň pozadia na 2.4 GHz je niekde okolo 10 µV/m (mikrovolt na meter). "Umelý elektrosmog" má úroveň obvykle pod 100 µV/m, a aj veľmi silné vysielanie TV a FM rádio dosahujú vo vzdialenosti 2-5 km od vysielača intenzity obvykle nepresahujúce 0.1 V/m. V prípade že sme naozaj pri veži vysielača, len zriedka hodnoty prekročia 1 V/m, pričom napr. FM rozhlasové vysielanie nie je "pulzné" tak, ako signál Wi-Fi.
  Pozrime sa však na digitálne vysielanie základňových staníc mobilnej siete a Wi-Fi. Maximálne hodnoty na verejných miestach z BTS základňovej stanice sú obvykle medzi 0.1 až 1 V/m s priemernými hodnotami medzi 0.03 až 0.3 V/m. V prípade, že je BTS stanica umiestnená doslova pred oknami (do 50 m), môže intenzita poľa dosiahnuť úrovne 5 až 20 V/m. U Wi-Fi je situácia obdobná. Nakoľko sa Wi-Fi zariadenia dostávajú doslova až na telo (ruky, brucho, klín, prsia), úrovne intenzity poľa môžu presiahnuť 10 až 15 V/m.

  Ďalšou nepresnosťou je, že "výkonové úrovne v systéme Wi-Fi sú príliš malé na to, aby mali nejaké nepriaznivé účinky na zdravie". Vieme, že ionizujúce röntgenové, alebo gama žiarenie je obzvlášť silné a častice dosahujú obrovských energií. Dnes ale vieme, že neexistuje žiadna bezpečná úroveň ionizujúceho žiarenia a aj veľmi malé hodnoty môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Aktuálne limity neionizujúceho žiarenia sú určené len k ochrane človeka pred hrubými tepelnými účinkami. Ich účelom nie je zohľadnenie obáv z dlhodobej chronickej expozície modulovanými mikrovlnami na nízkej úrovni amplitúd. Obavy by sme mohli mať predovšetkým z pulzujúcich signálov rušiacich telu vlastné signály než zjednodušené poňatie výkonnostných úrovní.
  V skutočnosti sa neobávame intenzity elektromagnetického poľa. Mnoho popredných vedcov skúmajúcich bioelektromagnetické polia je znepokojených pulzujúcimi signálmi, ktoré narúšajú normálne vnútorné elektrické a elektro-chemické regulačné systémy nášho organizmu.
  Mnoho vedeckých prác skúma bio-elektromagnetické problémy kompatibility so živými organizmami. Práce profesora Rossa Adeyho a Dr. Gerarda Hylanda patria medzi tie lepšie. Podľa skúseností z viac ako 35 rokov štúdií v rádioelektronickom priemysle a sledovania vedeckých výskumov v týchto oblastiach je takmer isté, že hlavným problémom je pravdepodobne pravidelná, pulzujúca amplitúdová modulácia signálov.

  Dnes už máme značne veľké množstvo umelého vysokofrekvenčného šumu v "tichej" rádiovej časti spektra, ktoré môže byť aj ľahko namerané s príslušným vybavením. Predpokladáme, že hladiny EMP na chodbách a učebniach škôl s Wi-Fi sieťami prekračujú úrovne zanedbateľnej expozície detí vysokými dávkami "pulzujúcich" mikrovĺn po celý deň a každý deň. Celkové množstvo energie, ktoré emitujú Wi-Fi siete je naozaj zanedbateľné, ak by sme mali brať do úvahy len tepelné účinky. Znepokojenie prichádza s pulzujúcim signálom a Wi-Fi systémy takéto signály vysielajú.

  Signály Wi-Fi sú frekvenčne agilné, každý následný dátový impulz je vysielaný na inej frekvencii a tak celkové emisie nemusia byť zachytené na bežnom spektrálnom analyzátore. Snímacia anténa musí byť malá, aby lepšie zachytila malé hotspoty. Miesta s vysokou a nízkou úrovňou sa môžu nachádzať blízko seba, asi štvrtinu vlnovej dĺžky intervalov, ktoré sú pri frekvencii 2.4 GHz vzdialené asi 12.5/4 = 3 cm od seba.

  Medzi ľuďmi koluje často nesprávne tvrdenie, že "ak počítač práve nič cez Wi-Fi neodosiela a neprijíma, nedochádza k vysielaniu žiadnych mikrovĺn". Toto tvrdenie nie je pravdivé a môže byť založené na neznalosti alebo úmyselnom klamstve. Protokol 802.11 definuje, aby hlavný prístupový bod neustále vysielal impulzy riadiaceho signálu. Ak majú prenosné zariadenia aktivovaný Wi-Fi režim, synchronizácia a prihlasovanie sa k sieti vyžaduje pravidelné posielanie dohováracích signálov k prístupovému bodu (spravidla každých 15 až 60 sekúnd). Prístupový bod vysiela pulzný signál neustále a synchronizuje celý systém pre nastavenie časovania komunikácie so všetkými prenosnými zariadeniami na sieti. Tieto fakty sa dajú ľahko skontrolovať pomocou ľubovolného mikrovlnného detektora alebo merača.

  Opäť sa stáva, že i ľudia z branže uvádzajú mylné údaje, ktoré tvrdia, že "Wi-Fi majú povolené vysielacie výkony len do 35 mW". Zariadenia triedy I. v pásme 2.4 GHz majú povolené výkony do 100 mW a v pásme 5 GHz až do 1 W. Je možné, že jednotlivé modely bezdrôtových zariadení majú obmedzený výkon (niektoré notebooky, mobilné telefóny, tablety, apod), ale prípustná úroveň je niekoľko násobne vyššia. Ideálne je preto intenzity emitovaného EMP u každého zariadenia premerať.
  Veľký počet citlivých osôb náchylných na časté bolesti hlavy, únavu, poruchy správania, problémy koncentrácie a straty pamäti, všeobecných symptómov CNS, sú dnes obvykle diagnostikovaní s psychiatrickým problémom. Môže však ísť i o stále nedostatočne uznávanú diagnózu elektro-hypersenzitivity, ktorú preberáme v osobitnej rubrike. 

Záverom
  Ako už bolo vyššie stručne spomenuté, Wi-Fi trpí závažnými nedostatkami, ktoré sú však dôležitými faktormi pri zavádzaní počítačových sietí. Šírka pásma je v skutočnosti pomerne nedostatočná. Moderné káblové siete majú priepustnosť desiatky Gb/s. Popri reálne využiteľnej prenosovej rýchlosti je Wi-Fi tiež veľmi citlivá na rušenie. Prístupový bod je typicky navrhnutý tak, aby súbežne obsluhoval hŕstku bezdrôtových zariadení, pri väčších sieťach môže systém narobiť viac problémov a zmätku. Je pomerne ľahké znemožniť komunikáciu po bezdrôtovej sieti zarušením pásma 2.4 GHz zariadením s vyšším výkonom. Koniec koncov z hľadiska bezpečnosti informačných technológií, je niekedy bez väčších technických znalostí možné nastaviť prístupové body tak, že bude bezdrôtová sieť náchylná k ľahkému vniknutiu neželaným spôsobom formou záškodného útoku. Stále platí, že káblové siete sú jednoducho bezpečnejšie. 

  Na druhej strane bezdrôtové siete však dnes majú užitočnú výhodu, nakoľko užívateľ ľahko pripojí všetky svoje zariadenia bez toho, aby musel viesť kábel ku každému z nich, resp. do rôznych miestností v dome. Platí to najmä v posledných rokoch, kedy užívatelia pripájajú na internet viac mobilné bezdrôtové zariadenia, ako veľké počítače alebo notebooky. Wi-Fi má opodstatnenie pri pripájaní zariadení, ktoré neumožňujú pripojiť kábel. Takými zariadeniami sú napr. mobilné telefóny a tablety. Avšak, opäť je tu oveľa bezpečnejšia alternatíva: priame pripojenie na sieť mobilného operátora pomocou technológie 3G (zariadenia s najnižším výkonom). Zámerne nespomíname 4G (LTE), nakoľko vyžiarený výkon je u mobilných zariadení v tomto režime niekoľko rádov vyšší než u 3G. Všeobecne platí expozičná nerovnica (najvyššia expozícia je z telefónov v sieti 2G, najnižšia z telefónov v sieti 3G):

GSM (2G) > LTE (4G) ≥ Wi-Fi > CDMA (3G)

  Ako márnotratnú variantu inštalácie Wi-Fi siete považujeme účel pripojenia jedného, spravidla fixného počítača k internetu, ktorý leží 2m od routera a je ho pohodlne možné spojiť rovnako dlhým káblom. Často sa k tomuto kroku uchýli veľká časť užívateľov, ktorí dostanú „zadarmo“ Wi-Fi router ako rozšírenie káblového modemu. Wi-Fi býva automaticky aktivované a užívatelia ho teda aj bez váhania používajú. Takéto „využitie“ Wi-Fi siete je dnes však v 50% domácnostiach úplne zbytočné. 

  Naozaj nie je nutné použiť Wi-Fi len preto, že ho operátori balia k svojim produktom ako bonus. Pre školy odporúčame inštalácie káblovej siete do všetkých učební, ktoré potrebujú mať prístup k sieti, najlepšie tak, že napájacie a sieťové káble budú vedené v jedom žľabe. Káblové rozvody a ich prevádzka je oveľa lacnejšia než prevádzka bezdrôtovej siete. Primeraným kompromisom môže byť použitie d-LAN (prenos internetu cez elektrické rozvody), nakoľko znižuje potrebu nákladných subdodávateľských prác. 

  Dnešná doba našťastie stále prináša alternatívne spôsoby, ako prepojiť počítače a počítačové príslušenstvo. Káble, optické káble a infračervené komunikačné adaptéry (Li-Fi). Môžu byť o niečo drahšie alebo menej výhodné ako v súčasnosti podporované bezdrôtové siete Wi-Fi, ale predstavujú náklady na udržanie dlhodobého zdravia ľudí, najmä detí. Súčasný rýchly nábeh rádiových komunikačných technológií, najmä v školách a na verejných miestach je nemúdry, nezodpovedný a častokrát zbytočný.

Koniec bezplatným Wi-Fi ?
  Majitelia viacerých kaviarní v Sydney si uvedomujú, že "Free Wi-Fi" je niečo, čo dostáva zákazník v cene. Denník Syndey Morning Herald priniesol správu, že kaviarne začínajú obmedzovať alebo zakazovať Wi-Fi, aby sa ľudia mohli skutočne stretnúť a posedieť spolu pri šálke čaju alebo kávy. Ide aj o rentabilnosť prevádzky - "free Wi-Fi" dnes umožňuje jednému zákazníkovi "kúpou kávy za 2€ zaberať hodiny jeden stôl pre štyroch ľudí".
  Nakoľko prichádzajú do povedomia aj správy o zdravotných účinkoch mikrovlnného žiarenia, bude sa pravdepodobne tento trend len urýchlovať. Wi-Fi sa stane, podobne ako fajčenie - kedysi všadeprítomné v kaviarňach a reštauráciách - niečo, čo je spoločensky neprijateľné.
Nakoniec i u nás, na Slovensku, sa už môžeme stretnúť so zónami bez Wi-Fi. Pekným príkladom sú napr. Zoo Bojnice, či chata na Popradskom plese vo Vysokých Tatrách.

  "Free Wi-Fi" znamená pre mnohých "mikrovlnné žiarenie zdarma" ... a výskum účinkov na zdravie (financovaný a silne manipulovaný priemyslom) zatiaľ neprináša pozitívne správy pre ľudí (viď nedávna Medzinárodná výzva vedcov zo 40 rôznych krajín sveta doručená predstaviteľom OSN a WHO). 

WI-FI TABLETY EMITUJÚ VÝRAZNE VIAC ŽIARENIA NEŽ MOBILNÉ TELEFÓNY
Austrálsky dokument (anglicky).
Pri pohľade na expozície z moderných bezdrôtových zariadení, najmä tablety preukazujú, že často prekračujú expozície SAR, ktoré by ste očakávali od používania telefónu. Aj keď je to zriedkavé, že tablet bude tlačený proti strane hlavy užívateľa rovnakým spôsobom ako je mobilný telefón, tablety sú často pokladané na kolená a na prsia a sú hromade používané deťmi, dokonca aj batoľatami. Z väzieb medzi vysokofrekvenčnými EM poliami a plodnosťou, tablet môže predstavovať budúce väčšie vážne zdravotné riziko, než mobilné telefóny samotné.

CHODIACA Wi-Fi
TV Markíza odvysielala v novembri 2015 reportáž z pražských ulíc, kde sa návštevníci mesta môžu bezplatne pripojiť na Wi-Fi internet u bezdomovcov, ktorí túto službu ponúkajú s jednoduchou výbavou bezplatne. Na to, aby ste sa mohli pripojiť, musí bezomovec strpieť 2 vysielače na svojom tele (Wi-Fi prístupový bod a modem na mobilnú sieť).

Mýty o Wi-Fi a vysvetlenie, prečo nie sú založené na pravde, nájdete v rubrike Wi-Fi - čo možno neviete
Často kladené otázky o Wi-Fi nájdete v podrubrike Často kladené otázky/Wi-Fi

Frekvencie, časový priebeh, modulácia:

Domácnosť a kancelária
ZDROJ	FREKVENČNÁ DOMÉNA	ČASOVÁ DOMÉNA
WLAN ROUTER (Wi-Fi), kanál 1+6+11 2402 - 2483 MHz Prevodník pevnej ethernetovej siete na bezdrôtovú. Do pásma sa vojde 13 kanálov. Šírka kanála 20 MHz, frekvenčné skoky (DSSS), modulácia OFDM / QPSK / QAM, prístup CSMA. Frekvencia impulzov variabilná, dĺžka impulzu 40 - 2200 µs
WLAN ROUTER (Wi-Fi), kanál 1+6+11 2402 - 2483 MHz Prevodník pevnej ethernetovej siete na bezdrôtovú. Do pásma sa vojde 13 kanálov. Šírka kanála 20 MHz, frekvenčné skoky (DSSS), modulácia OFDM / QPSK / QAM, prístup CSMA. Frekvencia impulzov variabilná, dĺžka impulzu 40 - 2200 µs
WLAN ROUTER (Wi-Fi), kanál 100+104 5180 - 5805 MHz Prevodník pevnej ethernetovej siete na bezdrôtovú. Do pásma sa vojde 53 kanálov. Šírka kanála 20 - 80 MHz, frekvenčné skoky (DSSS), modulácia OFDM / QPSK / QAM, prístup CSMA. Frekvencia impulzov variabilná, dĺžka impulzu 40 - 450 µs
WLAN ROUTER (Wi-Fi), kanál 100+104 5180 - 5805 MHz Prevodník pevnej ethernetovej siete na bezdrôtovú. Do pásma sa vojde 53 kanálov. Šírka kanála 20 - 80 MHz, frekvenčné skoky (DSSS), modulácia OFDM / QPSK / QAM, prístup CSMA. Frekvencia impulzov variabilná, dĺžka impulzu 40 - 450 µs
WLAN KLIENT (Wi-Fi), kanál 8 2402 - 2483 MHz Koncové zariadenie (notebook, mobil, tablet, apod.) s aktivovaným Wi-Fi režimom. Širka kanála 20 MHz, frekvenčné skoky (DSSS), modulácia OFDM. Frekvencia impulzov variabilná, dĺžka impulzu 40 µs - 1.12 ms
WLAN KLIENT (Wi-Fi), kanál 8 2402 - 2483 MHz Koncové zariadenie (notebook, mobil, tablet, apod.) s aktivovaným Wi-Fi režimom. Širka kanála 20 MHz, frekvenčné skoky (DSSS), modulácia OFDM. Frekvencia impulzov variabilná, dĺžka impulzu 40 µs - 1.12 ms
WLAN KLIENT (Wi-Fi), kanál 52+56 5180 - 5805 MHz Koncové zariadenie (notebook, mobil, tablet, apod.) s aktivovaným Wi-Fi režimom. Širka kanála 20 - 80 MHz, frekvenčné skoky (DSSS), modulácia OFDM. Frekvencia impulzov variabilná, dĺžka impulzu 40 µs - 1.12 ms
WLAN KLIENT (Wi-Fi), kanál 52+56 5180 - 5805 MHz Koncové zariadenie (notebook, mobil, tablet, apod.) s aktivovaným Wi-Fi režimom. Širka kanála 20 - 80 MHz, frekvenčné skoky (DSSS), modulácia OFDM. Frekvencia impulzov variabilná, dĺžka impulzu 40 µs - 1.12 ms

Normy a limitné úrovne expozície pre bežné obyvateľstvo:

Veľkosť intenzity elektrického poľa [E] sa udáva v jednotkách Volt na meter (V/m).
Veľkosť hustoty výkonového toku [S] sa udáva v jednotkách Watt na meter štvorcový (W/m²).
Watt na meter štvorcový je však príliš veľká jednotka, častejšie sa preto používa jednotka menšia -
miliWatt (1 W/m² = 1000 mW/m²), resp. mikroWatt (1 mW/m² = 1000 µW/m²) na meter štvorcový.
Medzi E a S platí vzťah: S = E² / 377, resp. E = √S x 377   (1 µW/m² = 0.194 V/m, 1 V/m = 2653 µW/m²)

Veľkosť merného absorbovaného výkonu [SAR] (fyzikálnej veličiny používanej k popisu absorpcie RF výkonu živým tkanivom) sa udáva v jednotkách Watt na kilogram (W/kg). Absorpcia má vzťah k elektrickej vodivosti, mernej hustote tkaniva a intenzite elektrického poľa.

Chcete si premerať úrovne u Vás doma alebo na pracovisku?
Z našej požičovne si môžete prenajať:

	SAFE AND SOUND PRO II  - presný vreckový merač RF polí v rozsahu 200 MHz - 8 GHz Extrémne citlivý, zabudovaná všesmerová anténa, úroveň intenzity zobrazená číselne na OLED displeji, vynikajúca viditeľnosť aj v tme, 4 farebné LED pre indikáciu expozície, revolučná odozva < 3 µs (!), zvuková demodulácia signálu (3 úrovne hlasitosti), meranie špičky a priemeru, podržanie špičky MAX, tlačidlo nulovania MAX, výstup na slúchadlá, možnosť napájania cez USB. Rozsah merania: 0.001 - 3 000 000 µW/m²  (0.001 - 30 V/m) Zmeria:  základňové stanice mobilnej siete 2G/3G/4G/5G, mobilné telefóny (GSM/UMTS/LTE/NR), bezdrôtové telefóny (DECT), Bluetooth, Wi-Fi 2.4/5, WiMAX, mikrovlnné rúry, TV vysielače, TETRA, radary, inteligentné zariadenia, Internet vecí Zapožičanie: 35 €/24 hodín, vratná kaucia 400 € (+ poštovné)
	SAFE AND SOUND MICRO  - náramkový detektor RF polí v rozsahu 700 MHz - 9 GHz Jedinečný detektor s vizuálnou indikáciou expozície pomocou 4 farebných LED (8 hladín) so vstavaným vibračným alarmom (4 stupne vibrácie). Programovateľná úroveň pre alarm, ovládanie jedným tlačidlom, vynikajúca viditeľnosť aj v tme, odozva < 5 µs, zabudovaný akumulátor, nepretržitý monitoring 3 dni na jedno nabitie, USB-C nabíjací konektor. Rozsah merania: 0.1 - 1 000 000 µW/m²  (0.006 - 19.4 V/m) Zmeria:  základňové stanice mobilnej siete 2G/3G/4G/5G, mobilné telefóny (GSM/UMTS/LTE/NR), bezdrôtové telefóny (DECT), Bluetooth, Wi-Fi 2.4/5, WiMAX, mikrovlnné rúry, radary, inteligentné zariadenia, Internet vecí Zapožičanie: 30 €/24 hodín, vratná kaucia 300 € (+ poštovné)
	ARINST SIGNAL HUNTER  - real-time spektrálny RF analyzátor v rozsahu 35 MHz - 6.2 GHz Plnofarebný dotykový displej, vynikajúca citlivosť, externá anténa, ľubovolný rozsah (SPAN), 4 markery špičky, rýchlosť skenu 2 GHz/s, odozva < 5 µs, waterfall, phosphor, trace min/max, možnosť napájania cez USB, robustné kovové puzdro, vreckový. Rozsah merania: od -120 dBm do -30 dBm Zmeria:  základňové stanice mobilnej siete 2G/3G/4G/5G, mobilné telefóny (GSM/UMTS/LTE/NR), bezdrôtové telefóny (DECT), Bluetooth, Wi-Fi 2.4/5, rozhlasové a TV vysielače, TETRA, radary, inteligentné zariadenia, Internet vecí Zapožičanie: 45 €/24 hodín, vratná kaucia 450 € (+ poštovné)

V našom eshope nájdete:

Merače RF polí

Tieniace tkaniny

Tieniace tapety

Tieniace pletivá a flísy

Tieniace okenné fólie

Tieniace odevy

Súvisiace články: